prísudok -dku m. gram. zákl. vetný člen tvoriaci s podmetom gram. jadro dvojčl. vety, predikát;
prísudkový príd.: p-á veta
prísudok -dku pl. N -dky m.
prísudok gram. základný vetný člen tvoriaci s podmetom gramatické jadro dvojčlennej vety • gram. predikát
prísudok, -dku m. log. čo sa v súde subjektu prisudzuje al. popiera; čo sa o subjekte vo vete vypovedá, predikát;
gram. čo sa v dvojčlennej vete podmetu prisudzuje, čo sa o podmete vo vete vypovedá;
prísudkový príd.: gram. p-é sloveso, p-á veta