prístav -u m. miesto upravené na pristávanie lodí: riečny, námorný p.;
pren. manželský p. manželstvo;
prístavný príd.: p-é mesto, p-á krčma
prístav -vu pl. N -vy m.
prístav, -u m. miesto upravené na pristávanie a kotvenie lodí: morský, riečny p.; obchodný, vojenský p.; zimný p.; loď vchádza do p-u, kotví v p-e; pren.: Bárka jeho života pristála definitívne do prístavu večného pokoja (Kuk.) umrel. Vplával do prístavu manželského (Kuk.) oženil sa.
prístav m miesto upravené na pristávanie lodí: plawenj dokonawsse zaras šify k prjstawu magj se pribit (KoB 1666); kdiž by nebylo sucyho prjstawu, aby tam prezimowali, mnózj se poradili, any se odtud plawili (KB 1756); statio: stanowyssťo, prjstaw, priwoz morsky (KS 1763); Fattima prechazala jest sa okolo prístavu prám vtedi, keď loď, v kteréj bil vezen, privazovali (BR 1785); x. pren (Mária), ty sy prjstaw! (BlR 18. st) útočište; -ný príd: limenarcha: prjstawu spráwec aneb prjstawny spráwec, prjstawny richtár (KS 1763)
prístavný p. prístav