príslušný príd.
1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad
2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou; vydať p-é pokyny
3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru; odpoveď je na p-om mieste
príslušný -ná -né príd.
kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečom • príslušný • povolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osoby • zodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach
náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeraný • vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová • príslušný • potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie? • správny • riadny • trocha zastar. príhodný • kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš • zodpovedajúci • adekvátny • svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto
oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postup • zákonný • zákonitý • právoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlas • legálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobom • povolaný • príslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgán • autorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník
2. p. opodstatnený, spravodlivý 2
potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)
2. p. užitočný
primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitý • vhodný • príhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miesto • zodpovedajúci • príslušný • kniž. patričný • adekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomosti • dôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na život • zastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušný • hovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna strava • dosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné ciele • úmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nároky • priliehavý: vyberal primerané, priliehavé slová • správny • odôvodnený • opodstatnený • oprávnený • spravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď
príslušný 1. p. kompetentný, oprávnený 1 2. p. náležitý
1. prislúchajúci niekomu, náležitý, vhodný: p. titul; prijať niekoho s p-ou poctou;
2. týkajúci sa niečoho, vzťahujúci sa na niečo, súvisiaci s niečím: p-á literatúra o danej otázke, o skúmanom probléme, o tejto téme;
3. oprávnený al. povinný vykonávať istú činnosť, povolaný, kompetentný: p. úrad, p-é oddelenie, p-é orgány; p-í činitelia
príslušný príd 1. vhodný, náležitý: audowe spolu se držj swazkj ustawičnjmj w proporcij prislušne (KoA 17. st); stare ženj ad chody pobožne w odewu pryslussnem (Le 1730); (Fatima) radňej slová juž na jaziku seďícé hltala, k príslušňejšímu je času chovajíc (BR 1785) 2. oprávnený, kompetentný niečo vykonávať: sedlacy podle starodawnych običeguw kssafty swe w prjtomnosti dwuch prjslussnych sedlakuw činiti magu (WZ 1797) 3. patriaci (k) niekomu: snad sy ho zabil twu newdečnu ruku, kdys peniz s oltare gemu prislussni odgal (SP 1696); pani Zathurecky Imricska ma tretu čast pryslussnu w zemjach a zahradach (ZÁTURČIE 1761); virginalis: pannénsky k pánňe prislussny (KS 1763); -e prísl k 1: convenienter: náležiťe, prjhodňe, pristrógňe, prislussňe (KS 1763); -osť ž 1. vhodnosť: congruentia: prislussnosť, prjhodnost; congruentia morum: prislussnost dobrych mrawuw (KS 1763) 2. príslušenstvo, náležitosť: Symon Hrbas dal gemu (Hrbasovi) sweho pul dworu ze wsseczkymy prislussnostmy; na tenze spusob swobody pan Matiey Gassparicz ten pol domu Matieyowi Zongorowi ze wssemy geho pozytkamy a prislussnostmy (P. ĽUPČA 1551; 1552) 3. svedčnosť: condecentia: prislússnost, pristognost (KS 1763)