príslovka -y -viek ž. lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť deja, vlastnosti al. okolnosti, adverbium;
príslovkový príd.: p-é určenie vetný člen rozvíjajúci sloveso al. príd. m.
príslovka -ky -viek ž.
príslovka lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť deja • lingv. adverbium
príslovka, -y, -viek ž. gram. neohybné slovo, ktoré vyjadruje okolnosti deja (miesto, čas, spôsob, príčinu) al. stupeň vlastnosti: p. miesta, času, spôsobu, príčiny; vetná p. predikatívum;
príslovkový príd.: p. výraz, p-é určenie, p-á veta