prichádzať, -a, -ajú i prichodiť, -í, -ia nedok.
1. (o ľuďoch, zvieratách a dopravných prostriedkoch) blížiť sa, približovať sa niekam: vlak, autobus už prichádza, prichodí; Zástup prichádza smerom k nim. (Jégé) Prichodíme tichou alejou k jeho hrobu. (Pláv.)
2. i opak. (o ľuďoch a zvieratách) dostávať sa niekam peši al. nejakým dopravným prostriedkom, dochádzať: p. do práce, do školy, z práce, domov, peši, na bicykli, vlakom, autobusom; kravy prichádzajú domov z paše; p. ako na zavolanie, p. vhod, v pravú chvíľu vtedy, keď je to potrebné; p. práve v najlepšom v najvhodnejšej chvíli; Starý prichádzal každý večer opitý z krčmy. (Urbk.)
3. obyč. opak. (ku komu, kam, po koho, po čo, kraj i pre koho, pre čo; na čo, za kým, za čím, s čím; s neurč.) dostávať sa niekam s určitým cieľom al. úmyslom (pešo al. dopravným prostriedkom): p. k niekomu po mlieko (kraj. pre mlieko), p. do škôlky po dieťa, po syna (kraj. pre dieťa, pre syna); p. k niekomu na čerešne, po čerešne, kraj. i pre čerešne; p. na pomoc niekomu; Prichádzajú za ňou obdivovať cudzinca. (Vám.) Za týmto stavebným materiálom prichádzajú kupci. (Kuk.) Ľudia prichádzali k nemu o radu, o pomoc. (Vaj.) Prichodím s prosbou. (Tim.) Smelý rytier, ktorý prichodíš dotknúť sa zbraní najudatnejšieho potulného rytiera ... (Fel.) Zo široka-ďaleka budú prichodiť na diváky (Fel.) pozerať na nezvyčajnú, čudnú vec; p. s návrhom vystupovať s návrhom, predkladať návrh;
4. (o dopravných prostriedkoch) dostávať sa na určité miesto: vlaky prichádzajú, prichodia presne; Prichodili autá, prichodili vozy. (Hor.)
5. obyč. opak. (o veciach) dostávať sa niekam poštou, dopravnými prostriedkami: listy prichádzajú do redakcie; Stále prichádzajú účty, ktoré treba vyplatiť. (Al.) Z celého sveta prichádzali telegramy guvernérovi. (Zúb.) Prichodili listy od neho. (Tim.) Podvečer pošta prichodí. (Tim.) Domov prichodili zelené obálky s úradnými tlačivami. (Urb.) Od päť-šesť rokov každé tri mesiace prichodí mi tá istá zmenka pod ruku. (Taj.)
6. (o veciach a javoch) dostávať sa niekam nejakým pohybom: Potok prichádzal od lesa. (Ondr.) Mraky hustnú, prichádza príval. (Kal.) Do očí prichodia jej slzy. (Tim.) Buchot prichádzal od staveniska (Min.) doliehal. Spev prichodil z inej strany (Tat.) zaznieval, ozýval sa.
● niečo niekomu prichodí (prichádza) na um, na rozum, zried. i do umu, do rozumu, na myseľ spomína si, rozpamätáva sa, rozpomína si na to; neprichodí (neprichádza) mi to na jazyk neviem nájsť vhodný, priliehavý výraz;
7. približovať sa (v čase), nastávať, začínať sa: prichádza, prichodí jar, leto, zima; Večer prichodil. (Tim.) Prichodí čas lúčenia. (Pláv.) Po jesenných pľuštiach prichádzajú podzimné mrazy. (Fr. Kráľ)
● roky prichodia, roky prichodili (o človeku) starne, starnul; prichádza (prichodí) rad na neho nasleduje;
8. (do čoho, zried. i kam) (o živých tvoroch, veciach i javoch) dostávať sa do nejakých okolností, do nejakej situácie, do istého stavu; v niektorých spojeniach vyjadruje začiatok deja al. stavu: Stanislav prichádzal do dobrej vôle. (Vaj.) Hanibal prichádza do hnevu. (Karv.) Obe ženy prichodia do prudkosti. (Tim.) I on je akýsi istejší, rozum prichodí do poriadku. (Kuk.) Synček dorastá, do rokov prichodí (J. Mat.) stáva sa mládencom; p. do styku s niekým; niečo prichádza, prichodí do módy, tovar prichodí, prichádza do obchodu, do predaja; výrobky prichádzajú na trh; niečo prichádza, prichodí na pretras začína sa o tom rokovať, diskutovať; boj prichádza do rozhodného štádia; prichádza reč na finančnú otázku (Fr. Kráľ) začína sa hovoriť o finančnej otázke; Kreslo len pri slávnostných príležitostiach prichádza do úžitku. (Kuk.)
● p. do riadnych, normálnych koľají dostávať sa do zvyčajného, normálneho chodu; p. do rovnováhy nadobúdať rovnováhu; p. do ceny stávať sa drahším, stúpať na cene; p. na mizinu i navnivoč (o ľuďoch) dostávať sa do zlého hmotného postavenia; p. navnivoč (o veciach) ničiť sa, znehodnocovať sa; p. na svet rodiť sa; p. na svetlo (o veciach) objavovať sa; to (ne)prichádza, (ne)prichodí do úvahy o tom (ne)treba, (ne)možno uvažovať; on (ne)prichádza, (ne)prichodí do úvahy ide (nejde) o neho, (ne)týka sa ho to; p. do pomykova, do rozpakov, do zmätku stávať sa neistým, rozpačitým, zmäteným; p. do gurážu nadobúdať odvahu, smelosť, odvažovať sa, osmeľovať sa;
9. (k čomu) získavať, nadobúdať niečo: p. k peniazom; (Ženy) prichádzajú k zlatým zaušniciam. (Kal.) Vždy sa skorej prichádza k úradu a hodnostiam vznešenosťou rodu, odporúčaním a pochlebníctvom, než na paripe zásluh. (Záb.)
● p. k vedomiu, k životu nadobúdať vedomie, spamätúvať sa; p. k sebe a) (o ľuďoch, zried. i o zvieratách) nadobúdať vedomie; b) (o ľuďoch, zried. i o rastlinách a o zvieratách) telesne sa zotavovať (po chorobe); p. k pamäti nadobúdať pamäť, vedomie (obyč. v chorobe); p. k rozumu stávať sa rozumným; p. k moci, k veslu dostávať sa na vedúce miesto, do vlády; p. k slovu a) mať, dostávať možnosť hovoriť (napr. v diskusii); b) vedieť, môcť prehovoriť (napr. po preľaknutí); c) dostávať sa na popredné miesto, uplatňovať sa; p. si na svoje dostávať, čo komu patrí, dosahovať svoje, dobre pochodiť;
10. (o čo) strácať niečo: p. o úspory, o majetok; Boháči márnotratnosťou prichodia o majetok. (Heč.) Tak prichádzali o dlho, ťažko vydobyté meno za chvíľu. (Taj.)
● p. o rozum stávať sa nepríčetným, bláznom; p. o hlavu, o hrdlo, o život umierať neprirodzenou smrťou;
11. (k čomu i na čo) dospievať k niečomu myslením, hľadaním al. praktickou činnosťou, zisťovať, objavovať niečo: p. k zaujímavým poznatkom, p. k záveru; p. k presvedčeniu; Skúmal sa a prichádzal na to, že ju (chorobu) má aj on. (Taj.) Mara už na všakovaké myšlienky musí prichodiť. (Tim.) Sám zo svojej hlavy prichodil na všetky fígle a úskoky. (Tat.)
● p. do poriadku i na poriadok s niečím končiť, dokončovať nejakú vážnu, dôležitú vec; p. ku koncu s niečím dokončovať, končiť niečo; p. na iné myšlienky rozptyľovať sa; p. niečomu na chuť nadobúdať kladný vzťah k niečomu; p. niečomu na koreň, na kĺb nachodiť, zisťovať, objavovať príčinu, podstatu niečoho;
12. (na koho) (o telesných al. duševných pocitoch) postihovať, zasahovať, zachvacovať niekoho, zmocňovať sa niekoho: prichádzajú na mňa driemoty; Na oči Makarovove neprichádzal spánok. (Jégé) Prichádzali na mňa mdloby. (Gráf) Prichodila naňho triaška. (Tat.) Slabosť prichádza nenazdajky. (Kuk.) V hodinách vyčerpania a duševnej únavy prichádzala na neho túžba po svete zamknutejšom, duchovnom. (Vaj.)
13. neos. (komu ako, často s neurč.) mať nejaký pocit (príjemný al. nepríjemný); padnúť, byť dobre, zle ap.: niekomu prichádza, prichodí zle, na vracanie začína mu byť zle, nevoľno, núti ho na vracanie; Dobre prichodí Martinovi počuť dnes večer také úprimné reči. (Kuk.) Ťažko mi prichodí lámať staré nohy hore schodmi. (Vaj.) Rodine zle prichodí moja uzavretosť a skúposť slova. (Al.) Ani sme nespali, čo nám ho prichodilo ľúto. (Janč.)
14. (komu ako) pripadať, zdať sa, vidieť sa, pozdávať sa, mariť sa: Všetko mu prichodilo ako sen. (Hor.) Ani čo by to bolo vo sne, tak to prichodí. (Kuk.) Ja si prichodím proti nej ako netrebná. (Vaj.) Jej prichodí teraz celé jej okolie takým chudobným. (Podj.) Na duši máš hroznú ťažobu. Prichádzaš si samotnou, opustenou a smiešnou. (Jes.) Zžil sa s nimi za polhodinku, že mu už prichádzali ako starí známi. (Vaj.) Červenovi to všetko divne prichádzalo. (Kal.)
15. (komu) patriť, prislúchať za niečo (napr. ako odmena za prácu, podiel z dedičstva ap.): Koľko prichodí furmanovi? (Stod.) Pripomínal, aby nedriapala za robotu viac, ako prichodí. (Taj.) Sesternica nedala sa vyplatiť zo stavania, čo jej prichodilo od starých rodičov. (Tim.)
16. neos. prichodí, prichodilo (komu s neurč.) treba, bolo treba, načim, patrí sa, patrilo sa; je, bolo načase: Teraz mi prichodí porátať sa s vami. (Hor.) Už teda aj mne prichodilo by sa oženiť. (Taj.) Bude prichodiť zvážať. (Kuk.) Bál sa spoločnosti, v akej mu prichádzalo prenocovať. (Záb.) Len mi nedajte po žobrote ísť! Lebo mi už tak prichodí (Taj.) už mi to hrozí. Už mi prichodí sa vystrieť na dosku (Skal.) neostáva mi nič iné ako zomrieť.
17. hovor. vyskytovať sa, stávať sa, bývať: Podobné šarvátky prichodili medzi nimi skoro každý deň. (Kuk.) Na frontoch prichádza i k vraždám. (Jes.)
18. zastar. (komu) vo funkcii sponového slovesa byť: Kladný prichádzal Drevonskému príbuzným. (Vaj.);
opak. prichádzavať, -a, -ajú;
dok. k 2-13, 15, 16, 18 prísť
prísť, príde, prídu, prišiel, -šla, rozk. príď, bud. príde dok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) chôdzou, peši, pochodom, na vlastných nohách al. nejakým dopravným prostriedkom dospieť na nejaké miesto, dostať sa, dôjsť niekam: p. niekam peši, na voze, na koni, na bicykli; p. niekam autom, vlakom, lietadlom; p. včas, neskoro, zavčasu; p. ako na zavolanie, p. vhod, v pravú chvíľu vtedy, keď je to potrebné; p. práve v najlepšom vo chvíli, keď niečo vrcholí; p. (ako) na hotové keď je už všetko pripravené; p. domov z práce, z mesta, od vojska, z frontu, z vojny; ovce už prišli na salaš, zo salaša; Marka prišla na palcoch (Vaj.) tichučko. Prišiel ako zlodej, bez huku. (Tim.) Stoličná rebelantská džentry prišla k bráne na nohy (Vaj.) v plnom počte. Glejári prišli do chlapa (Vaj.) všetci. Čo chcel docieliť? Azda aby Irenka prišla k nemu na kolenách so zopätými rukami? (Jes.) (Starý otec) neprišiel nikdy s prázdnymi rukami (Jégé) bez darčekov. Veselovci nenapísali, kedy príde Milka. (Stod.) Spoločnosť prišla na dvoch autách. (Min.); hovor. expr. p. s vyplazeným jazykom vyčerpaný, ustatý dobehnúť niekam; hovor. p. na amen (na ameň) na koniec; Kto prv príde, prv melie (prísl.) kto skôr príde , má prednosť; p. postrkom byť privedený eskortou, pod dozorom;
2. (ku komu, kam, po koho, po čo, kraj. i pre koho, pre čo; na čo, za kým, za čím, o čo, s čím; s neurč.) dôjsť, dostaviť sa niekam s nejakým cieľom al. úmyslom: p. k niekomu po mlieko, kraj. i pre mlieko; p. k niekomu na čerešne, po čerešne, kraj. i pre čerešne; p. na pomoc niekomu; p. k priateľovi na večeru; p. niekomu na svadbu, na pohreb; p. niekam na dovolenku, na liečenie; p. na schôdzku, na poradu; p. (si) po odpoveď; p. si požičať niečo; p. pozrieť, navštíviť niekoho; p. na návštevu k niekomu, kraj. i do niekoho; p. k niekomu na skok na krátku návštevu; iron. p. s prosíkom prísť prosiť; p. niekomu na krky, na krk obťažovať ho; p. niekam na výzvedy, na skusy vyzvedať sa, prezvedieť sa niečo; Prišiel za učňa k dedinskému kováčovi. (Kuk.) Ale handrár, žobrák, po uši v dlžobe sedí, a príde po moju dcéru! (Taj.) pýtať ju, vziať si ju za ženu. Oznámiš mi, kde si mám prísť po vodku. (Tomašč.) Vyhodí ho von, ak nepríde preňho mať, žena alebo svokra. (Taj.) Nečakal, kým si notár pre ňu (pre prácu) príde. (Taj.) Pred Vianocami prišli za svojimi zverencami inštruktori. (Sev.) Veď ja som k vám prišiel o radu, či by ste mi nevedeli povedať o Sklenom vrchu. (Bedn.) Tento šuhaj príde s posolstvom. (Zúb.) Maurizio prišiel zaželať dobrú noc ujovi. (Žáry); p. s návrhom vystúpiť s návrhom, predniesť návrh;
3. (o dopravných prostriedkoch) dostať sa na určené miesto: autobus ešte neprišiel; vlak prišiel presne;
4. (o veciach) dostať sa niekam poštou, dopravnými prostriedkami: prišiel mi list; už prišiel tovar; Otcovi prišli novinky. (Ráz.) Na piaty deň prišiel telegram z Viedne. (Vaj.) Zajtra musíme poslať pre ňu koč, tak prišlo v písme (Tim.) tak oznámili.
5. (o veciach a javoch) dostať sa niekam nejakým pohybom: prišiel vietor, dážď, prišla snehová fujavica; na stôl prišlo obľúbené jedlo; Prišiel likér na stôl. (Jes.) Na jar prišiel príval. (Min.) Prišiel tichý súmrak. (Vám.) Prišla tma do izby (Tim.) zotmelo sa. Prišla poľná kuchyňa. (Urb.) Spredu prišiel povel „končiť!“ (Sev.) zaznel. Do dediny prišiel chýr. (Janč.) Roznesie sa to, príde i jemu do ušú (Tim.) dopočuje sa o tom. Namiesto spevu prišli slzy (Taj.) rozplakala sa. A iste im lepšie šlo. I groš prišiel do domu (Taj.) zarobili peniaze. Voľaktorej jesene prišla do Stoličného mesta cholera. (Taj.) Prišla neúroda, obilia sa neurodilo. (Taj.)
● p. niekomu na um, na rozum, na pamäť, na myseľ, do umu, do rozumu spomenúť si, rozpamätať sa, rozpomenúť sa na niečo; Ani mu na um neprišlo poslúchnuť (Urb.) ani ho nenapadlo, vôbec nechcel poslúchnuť. Čo vám to prišlo do hlavy? (Tat.) čo vás to napadlo, čo vám zišlo na um? nechce mu (jej) to prísť na jazyk nevie nájsť na to vhodný, priliehavý výraz; p. niekomu na známosť dozvedieť sa o niečom: Ju totiž každá bieda, ktorá jej prišla na známosť, až bolestne dojímala. (Jégé); hovor. prišlo (príde) mu z očí (podľa povery) ochorel (ochorie) od škodlivého pohľadu; niekto ho uriekol (uriekne);
6. priblížiť sa (v čase), nastať, začať sa: príde sobota, nedeľa; príde jar, leto, zima; prídu prázdniny; príde staroba; Ber, pane, tie dane, však príde rátanie. (Botto) Prišlo to na nás ako búrka, ako blesk, z čista-jasna (Vaj.) veľmi rýchle, prudko, neočakávane. Prišlo to ako hrom (Stod.) rýchle, znenazdajky.
● príde rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať; prišla (príde) reč na niečo začalo (začne) sa hovoriť o niečom; Nuž veď sa bude stavať, bude, keď príde mu čas (Tim.) nadíde vhodný čas.
7. (do čoho, kam) (o živých tvoroch, veciach i javoch) dostať sa do nejakých okolností, ocitnúť sa v istej situácii, v istom stave, na nejakom mieste; v niektorých spojeniach vyjadruje začiatok deja al. stavu: p. do hrozného položenia, do biedy, do nešťastia; p. do styku s niekým; Andrej prišiel pred alternatívu, čo urobiť. (Vaj.) Myslel som, že do klepca prídem až v kancelárii, a hľa, už som v ňom! (Tim.) Preň prišiel do oštary so ženou. (Taj.) Ja som sa nazdala, že som prišla do raja, keď si ma Paľo vzal. (Tim.) Nevedela so ženami prísť do reči (Gab.) dať sa s nimi do reči, porozprávať sa s nimi; niečo prišlo (príde) do obchodu, do predaja, do obehu, do módy; niečo prišlo (príde) na pretras začalo sa (začne sa) o tom rokovať, diskutovať; tvar prišiel do úžitku (Škult.) začal sa používať; Ba i korbáč prišiel do výrobku (Kuk.) začal sa vyrábať
● šport. p. do formy začať podávať dobrý výkon; p. do civilu vrátiť sa z vojenčiny; p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným; p. do človečenstva stať sa samostatným človekom; p. pod čepiec vydať sa; p. do druhého stavu otehotnieť; p. do reči, do klebiet, p. svetu na jazyk stať sa predmetom rečí, klebiet, ohovárania; p. do zlej povesti nadobudnúť zlú povesť, utrpieť na dobrom mene; p. do zabudnutia byť zabudnutý, prestať byť aktuálny; hovor. p. do hriechu a) spáchať hriech; b) byť ohováraný, dostať sa do rečí; p. do pokušenia o príležitosti k nejakému činu; p. do pomykova, do rozpakov, do zmätku zmiasť sa; p. do ohňa rozohniť sa; p. do zlosti nazlostiť sa; p. do gurážu osmeliť sa; p. do rovnováhy nadobudnúť rovnováhu; p. do riadnych, normálnych koľají začať viesť zvyčajný, pravidelný život; hovor. arch. p. na bubon pre dlhy dostať sa na dražbu; expr. p. na mizinu i navnivoč (o ľuďoch) dostať sa do zlého hmotného postavenia; p. navnivoč (o veciach) pokaziť sa, znehodnotiť sa; p. z blata do kaluže, dažďa pod odkvap, z biedy do nevole dostať sa zo zlého položenia; prišla kosa na kameň niekto (niečo) narazil(o) na odpor; p. niekomu do cesty, pod nohy ocitnúť sa mu v ceste, často ako prekážka; p. niekomu na mušku, do rany ocitnúť sa v blízkosti niekoho, pred niekým; p. niekomu pod ruku (pod ruky) dostať sa na dosah ruky, do blízkosti; p. do cudzích rúk (o majetku) dostať sa do vlastníctva iného; expr. p. niekomu do hrsti dostať sa mu do moci; p. do ceny stať sa drahším, stúpnuť na cene; p. ľuďom na oči objaviť sa, ukázať sa; Ženy mu neprišli pod oči (Taj.) neukázali sa mu; p. na svetlo (o veciach) objaviť sa; p. na svet narodiť sa; Ako prišli, tak odišli a) iron. (o ľuďoch) nič nevybavili, b) (o peniazoch) rýchle sa minuli (obyč. ľahko nadobudnuté); príde na psa mráz (prísl.) výrok, ktorým niekoho upozorňujeme, že jeho nesprávne konanie sa mu vypomstí; expr. Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony (prísl.) treba sa vedieť prispôsobiť prostrediu; niečo niekomu príde vhod hodí sa; to nepríde do úvahy to si netreba všímať;
8. (k čomu) získať, nadobudnúť niečo: p. k peniazom, ku grošu; p. k chlebu, k zárobku; p. k národnému povedomiu; Icíkova žena ani nevie, ako k zlatým zaušniciam príde. (Kal.) Kde prišiel (otec) k hodvábu? (Tat.) Prišli k sebavedomiu. (Jes.) I chladný rozum príde k svojmu právu (Kuk.) uplatní sa.
● p. k moci, k veslu dostať sa na vedúce miesto, do vlády; p. k slovu a) mať možnosť prehovoriť (napr. v diskusii); b) prehovoriť (napr. po zľaknutí); c) uplatniť sa; p. k vedomiu nadobudnúť vedomie, spamätať sa; p. k sebe a) (o ľuďoch, zried. i o zvieratách) nadobudnúť vedomie; b) (o ľuďoch, zried. i o rastlinách a o zvieratách) telesne sa zotaviť (po chorobe); p. k pamäti nadobudnúť pamäť, vedomie (obyč. v chorobe); p. k rozumu stať sa rozumným; nemôže k ničomu prísť nemôže si nič nadobudnúť; ako ja (ty, on atď.) prídem (prídeš, príde atď.) k tomu, aby ...? prečo, akým právom; ako by (som) k tomu prišiel! to si nezaslúži(m); p. si na svoje dostať, čo mu patrí, dosiahnuť svoje, dobre pochodiť;
9. (o čo, o koho) stratiť niečo: p. o prácu, o zárobok, o majetok, o všetko; prišiel vo vojne o dvoch synov; p. o oko, o oči, o nohu, o nervy, o zdravie; Dva-tri jarmoky, a prídeš aj o košeľu. (Taj.)
● expr. p. o rozum stať sa nepríčetným, bláznom; p. o hlavu, o hrdlo, o život umrieť neprirodzenou smrťou; Kričí, dobre, že človek o uši nepríde neohluchne.
10. (k čomu i na čo) dospieť k niečomu myslením, hľadaním al. praktickou činnosťou, zistiť, objaviť niečo: p. k názoru, k poznaniu, k presvedčeniu, k výsledku, k záveru; Prišiel k nemilej skúsenosti. (Kuk.); p. na myšlienku, p. niekomu na fígeľ, na podvod; p. niekomu (niečomu) na stopu; p. na stopy niečoho; Chcem, aby si sama prišla na to, čo máš robiť. (Laz.) Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá udavačka. (Stod.)
● p. ku koncu s niečím skončiť niečo; p. do poriadku, zried. i na poriadok skončiť nejakú vážnu, dôležitú vec; p. na iné myšlienky rozptýliť sa;
11. (na koho) (o telesných al. duševných pocitoch) postihnúť, zasiahnuť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho: prišli na mňa driemoty, mdloby; prišiel naňho sen, strach; Prišiel na ňu nepokoj. (Kuk.) Miline na oči spánok neprišiel (Tim.) nezaspala. Po roku na bystré chlapča prišla choroba (Vaj.) ochorelo. Len čo sa pustila do niečoho, prišla na ňu slabosť, pot vysadol na čelo. (Mor.); za ovocie, na ktoré ktovie, či ešte azda skaza nepríde (Taj.) či sa neskazí; príde (prišla) mu (jej) vôľa, chuť (na čo i s neurč.) zachcelo sa mu (jej) niečo urobiť: Starej materi príde vôľa na spev. (Janč.) Prišla mu vôľa poznovu sa oženiť. (Dobš.) A tomu prišla chuť podívať sa, aká je to kniha. (Fel.)
12. (komu ako, často s neurč.) mať nejaký pocit (príjemný al. nepríjemný); padnúť, byť dobre, zle ap.: neos. prišlo mu (jej) zle, nevoľno (od hladu, od žalúdka); prišlo mu (jej) na vracanie; prišlo mu (jej) smutno, clivo, do plaču; prišlo mi ho (jej) ľúto; Tomu nedávno zle prišlo od cigary. (Jes.) Taký mu razom závrat prišiel, že spadol medzi vagóny. (Taj.) Divne príde dívať sa na mladú horu. (Kuk.) Musel kúpiť kabát nový, čo mu ako tvrdo prišlo pre obavu, že ho už nezoderie. (Taj.) Mne prišlo veselo akosi. (Kuk.) Dobre mu príde zaliať si ho (žalúdok) kalíškom horkej v apatieke. (Al.) Žoša vždy stratila s ním niekoľko slov, pravda, najviac len posmešných, ale mu to dobre prišlo, lebo vycítil, že ho Žoša má rada. (Jégé)
13. (na koho, komu) dostať sa, ujsť sa pripadnúť ako podiel: Na mňa lyžica už neprišla. Musel som s honelníkom jednou jesť. (Kuk.) Ale raz prišla tesárom taká robota, že mali pobiť strechy na Oravskom zámku. (Janč.)
14. náhodne sa naskytnúť, pritrafiť sa, pridať sa: Musí sa držať toho, čo má, kým príde dačo lepšie. (Záb.) Mať tiež pomáha pri remesle, farbí tie povestné truhly, okná, dvere a čo príde. (Taj.) Spokojovali sa so všetkým, čo prišlo. (Taj.) Trhala zo seba šperky, skvostné šaty a hádzala ich bez rozmyslu, kde prišlo (Jégé) kamkoľvek. Žila, ako prišlo (Tat.) ako sa dalo.
15. (komu za čo, od čoho) patriť, prislúchať niekomu za niečo (napr. ako odmena za prácu, odplata za previnenie ap.): Koľko príde za dáždnik? (Kuk.) Ťažkan sa pýtal, ukážuc na kabát: „Čo príde od neho?“ (Kuk.) čo treba zaň zaplatiť? Koľko ti príde? — Dvojhrivenník za všetko. (Jes-á) To mu akurát príde za ten výprask, čo od vás nevinne dostal. (Fel.)
16. hovor. (komu draho, lacno, na čo) stáť určitú sumu peňazí: (Fabrikanti), aby im výroba prišla lacnejšie, prepúšťajú časť robotníkov. (Jil.); to mi prišlo lacno (draho) bolo to lacné (drahé); to ti (vám) draho príde a) to ťa (vás) bude stáť veľa, b) pren. doplatíš (doplatíte) na to, stane sa ti (vám) to osudné;
17. (komu z čoho) mať z niečoho nejaký úžitok, osoh, prospech: Čo vám príde z toho, že ho trápite a reťazami jeho slabé údy mučíte? (Kal.) Čože nám i z toho príde, čo tu sedíme? (Tim.)
18. neos. príde, prišlo (komu s neurč., na čo) treba, načim, bolo treba, patrí sa, patrilo sa; je, bolo načase: Teraz jej príde kosiť trochu do vrchu. (Hor.) Tu jej prišlo už ísť veľkými horami. (Dobš.) Keď už príde na skutok, tam o ňom ani chýru (Kal.) keď treba konať. A keď na to príde, i zadarmo budem učiť. (Al.) Príde vec na hlasovanie (Kal.) začne sa hlasovať. A keď prišlo na zaznačenie mena do matriky, nedal si vyvrátiť svoj výrok. (Gab.) Keby tak prišlo silou sa ruvať o ženskú, nech si na neho hocikto netrúfa. (Tat.)
19. neos. príde, prišlo (k čomu, na čo i bezpredm.) dôjsť k niečomu, nastať, uskutočniť sa (v čase): prišlo k povstaniu; A teraz, ľa, predsa na to príde, že im bude slúžiť. (Tim.); prišlo to tak ďaleko veci sa vyvinuli až tak
● keď príde (prišlo) na lámanie chleba keď nastane (nastala) rozhodná chvíľa, keď bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok;
20. hovor. vo funkcii sponového slovesa byť: Veď mi príde ako bratanec z druhého kolena. (laz.);
nedok. k 1-12, 15, 18, 20 prichodiť, prichádzať