Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

príroda -y ž.

1. súhrn všetkých vecí a javov na svete, kt. nevznikli zámernou ľudskou činnosťou: živá, neživá p.; človek pretvára p-u; filoz. svet, skutočnosť, realita

2. voľná krajina mimo ľudských obydlí: ísť na prechádzku do p-y; ochrana p-y; škola v p-e v rekreačnom stredisku, zotavovni ap.

3. prirodzená povaha, prirodzenosť: je od p-y slabý;

prírodný príd.

1. k 1, 2: p-é bohatstvo, p-é javy, p-é zákony; p-á rezervácia; p-é vedy

2. prirodzený (význ. 2), op. umelý: p. ľad; p. hodváb zo surovín živočíšneho pôvodu; kuch. p. rezeň neobalený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
príroda ‑y ž.; prírodný

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený) • surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.) • prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazere • divý • neregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky

2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená žena • hovor.: neobriadený • neoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdiná • expr. neohrabaný • hovor. expr.: neogabaný • rozgajdaný • rozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané deti • strapatý • neučesaný • postrapatený • rozkuštraný • rozkuštrený • rozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená brada • nár. rozdrchlaný

organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, príroda • ústrojný (op. neústrojný): ústrojné látky • prírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivo • živý (op. neživý): živé tvorstvo

2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúry • prirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho

3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca

prírodný pochádzajúci z prírody • kniž. naturálny: prírodné, naturálne produkty; kozmetika na báze prírodných, naturálnych látok • prirodzený (op. umelý; syntetický): prírodné, prirodzené farbivo; prírodný, prirodzený kaučuk • hovor. neškolený: neškolené víno

prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt • pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy • spontánny • živelný • neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber • samočinný • samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období • necvičený • neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produkty • pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostredný • spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti • nenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá • nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech • uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežný • obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav • obvyklý • všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec • normálny • samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba • pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby • zried. zrejmý (Urban)

živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma

2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech

3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo

p. aj spontánny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prírodný príd.

1. pochádzajúci od prírody, z prírody, súvisiaci s prírodou: p-é bohatstvo, p-é zdroje; p-é dary, krásy, rezervácie; p-é zákony, javy, zjavy, deje; p-é podmienky, prekážky; p-é sily, živly, katastrofy; p-é vedy;

2. prirodzený, nevytvorený umele: p. les, p-é farby, p-á guma; kuch. p. rezeň vyklepaný, neobalený teľací al. bravčový rezeň vyprážaný v masti

Morfologický analyzátor

prírodný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) prírodný; (bez) prírodného; (k) prírodnému; (vidím) prírodného; (o) prírodnom; (s) prírodným;

(dvaja) prírodní; (bez) prírodných; (k) prírodným; (vidím) prírodných; (o) prírodných; (s) prírodnými;


(jeden) prírodnejší; (bez) prírodnejšieho; (k) prírodnejšiemu; (vidím) prírodnejšieho; (o) prírodnejšom; (s) prírodnejším;

(štyria) prírodnejší; (bez) prírodnejších; (k) prírodnejším; (vidím) prírodnejších; (o) prírodnejších; (s) prírodnejšími;


(jeden) najprírodnejší; (bez) najprírodnejšieho; (k) najprírodnejšiemu; (vidím) najprírodnejšieho; (o) najprírodnejšom; (s) najprírodnejším;

(štyria) najprírodnejší; (bez) najprírodnejších; (k) najprírodnejším; (vidím) najprírodnejších; (o) najprírodnejších; (s) najprírodnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) prírodný; (bez) prírodného; (k) prírodnému; (vidím) prírodný; (o) prírodnom; (s) prírodným;

(dva) prírodné; (bez) prírodných; (k) prírodným; (vidím) prírodné; (o) prírodných; (s) prírodnými;


(jeden) prírodnejší; (bez) prírodnejšieho; (k) prírodnejšiemu; (vidím) prírodnejší; (o) prírodnejšom; (s) prírodnejším;

(štyri) prírodnejšie; (bez) prírodnejších; (k) prírodnejším; (vidím) prírodnejšie; (o) prírodnejších; (s) prírodnejšími;


(jeden) najprírodnejší; (bez) najprírodnejšieho; (k) najprírodnejšiemu; (vidím) najprírodnejší; (o) najprírodnejšom; (s) najprírodnejším;

(štyri) najprírodnejšie; (bez) najprírodnejších; (k) najprírodnejším; (vidím) najprírodnejšie; (o) najprírodnejších; (s) najprírodnejšími;


ženský rod

(jedna) prírodná; (bez) prírodnej; (k) prírodnej; (vidím) prírodnú; (o) prírodnej; (s) prírodnou;

(štyri) prírodné; (bez) prírodných; (k) prírodným; (vidím) prírodné; (o) prírodných; (s) prírodnými;


(jedna) prírodnejšia; (bez) prírodnejšej; (k) prírodnejšej; (vidím) prírodnejšiu; (o) prírodnejšej; (s) prírodnejšou;

(štyri) prírodnejšie; (bez) prírodnejších; (k) prírodnejším; (vidím) prírodnejšie; (o) prírodnejších; (s) prírodnejšími;


(jedna) najprírodnejšia; (bez) najprírodnejšej; (k) najprírodnejšej; (vidím) najprírodnejšiu; (o) najprírodnejšej; (s) najprírodnejšou;

(tri) najprírodnejšie; (bez) najprírodnejších; (k) najprírodnejším; (vidím) najprírodnejšie; (o) najprírodnejších; (s) najprírodnejšími;


stredný rod

(jedno) prírodné; (bez) prírodného; (k) prírodnému; (vidím) prírodné; (o) prírodnom; (s) prírodným;

(tri) prírodné; (bez) prírodných; (k) prírodným; (vidím) prírodné; (o) prírodných; (s) prírodnými;


(jedno) prírodnejšie; (bez) prírodnejšieho; (k) prírodnejšiemu; (vidím) prírodnejšie; (o) prírodnejšom; (s) prírodnejším;

(štyri) prírodnejšie; (bez) prírodnejších; (k) prírodnejším; (vidím) prírodnejšie; (o) prírodnejších; (s) prírodnejšími;


(jedno) najprírodnejšie; (bez) najprírodnejšieho; (k) najprírodnejšiemu; (vidím) najprírodnejšie; (o) najprírodnejšom; (s) najprírodnejším;

(tri) najprírodnejšie; (bez) najprírodnejších; (k) najprírodnejším; (vidím) najprírodnejšie; (o) najprírodnejších; (s) najprírodnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

prírodný: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a prírodných zdrojov a ≈ a přírodních zdrojů a
prírodných a ľudských zdrojov ≈ přírodních a lidských zdrojů
prírodných drahokamov alebo polodrahokamov ≈ přírodních drahokamů nebo polodrahokamů
Rozdupávanie pohanských a prírodných ≈ Rozdupávání pohanských a přírodních
syntetického alebo prírodného diamantu ≈ syntetického nebo přírodního diamantu
ton prírodného uránu a ≈ tun přírodního uranu a
Verts / ALE o prírodných ≈ Verts / ALE o přírodních
Zeolity prírodného alebo syntetického ≈ Zeolity, přírodního nebo syntetického
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a prírodné zdroje vrátane ≈ and Natural Resources including
a prírodných a ľudských ≈ and natural and human
a prírodných zdrojov počas ≈ and natural resources, during
a prírodných zdrojov vrátane ≈ and natural resources, including
prírodných zdrojov a odpadu ≈ natual resources and waste
Vody, vrátane prírodných alebo ≈ Waters, including natural or

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor