príroda -y ž.
1. súhrn všetkých vecí a javov na svete, kt. nevznikli zámernou ľudskou činnosťou: živá, neživá p.; človek pretvára p-u; filoz. svet, skutočnosť, realita
2. voľná krajina mimo ľudských obydlí: ísť na prechádzku do p-y; ochrana p-y; škola v p-e v rekreačnom stredisku, zotavovni ap.
3. prirodzená povaha, prirodzenosť: je od p-y slabý;
prírodný príd.
1. k 1, 2: p-é bohatstvo, p-é javy, p-é zákony; p-á rezervácia; p-é vedy
2. prirodzený (význ. 2), op. umelý: p. ľad; p. hodváb zo surovín živočíšneho pôvodu; kuch. p. rezeň neobalený
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
príroda 1. p. svet 1 2. p. kraj1 2
svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmíru • kozmos: výskum kozmu • príroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzum • kniž. zastar.: všehomír • všemír • poet. zastar. všesvet
2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo sveta • zem (astron. Zem): život na zemi • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • pren. glóbus
3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do sveta • cudzina: ďaleká cudzina • zahraničie: zájazdy do zahraničia • cudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska
4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2
príroda, -y, ž.
1. hmota v celej mnohotvárnosti svojich prejavov a foriem pohybu; organický i anorganický svet: živá, neživá p., ústrojná, neústrojná p.; človek je koruna p-y;
2. voľná krajina s rastlinstvom a zvieratstvom (bez ľudských obydlí): krásy p-y; milovníci p-y; ísť von do p-y; chrániť p-u; pohyb vo voľnej p-e; júnová príroda (Heč.); kniž. matka p., lono p-y o prírode ako darkyni života; príroda sa chystá na odpočinok nastáva jeseň, zima; šeptanie prebúdzajúcej sa prírody (Pláv.);
3. trochu zastar. prirodzenosť, prirodzená povaha, súhrn vrodených vlastností: Veď sú i trpné prírody. (Vaj.) Zuza, vzbúrená, pustila uzdu svojej prírode. (Tim.); pre svoju trochu strmú prírodu (Tim.); Štefan Ilčík bol od prírody zápalistý mládenec. (Urb.)
(jedna) príroda; (bez) prírody; (k) prírode; (vidím) prírodu; (hej) príroda!; (o) prírode; (s) prírodou;
(štyri) prírody; (bez) prírod; (k) prírodám; (vidím) prírody; (hej) prírody!; (o) prírodách; (s) prírodami;