príležitosť, -ti ž.
1. priaznivé okolnosti, vhodná chvíľa, situácia; možnosť: vhodná, dobrá, výborná, výnimočná, jedinečná p.; pri tejto, pri prvej, pri inej, pri najbližšej p-i; pri slávnostných p-iach; z p-i, pri p-i niečoho; čakať na p.; hľadať, nájsť si vhodnú p.; naskytla sa mu p.; využiť p., chopiť sa p-i; neprepásť, nepremeškať, nedať si ujsť ani jednu p.; p. na niečo i k niečomu; Príležitosť robí zlodeja. (prísl.); pracovné p-i; mať (nemať) p. urobiť niečo (napr. vydať sa, rozprávať sa, stretnúť sa s niekým);
2. zastar. záprah, voz: Daj zapriahnuť do mestskej príležitosti. (Jes.) Schválnej príležitosti si nenajal. (Kuk.)