príležitosť ž
1. čo patrí, prináleží k majetku (obyč. nehnuteľnému) niekoho, majetková náležitosť, majetok: praetensie z strany zaugati neb odoranj zemi, luk, pasienkow a ginich priležitosti (D. MOTEŠICE 1639); grunt tento Ručkowsky ze wsseckimy priležitostiamy geho (ŽILINA 1699); (Adam Pribiš) chtegicze sobe lepšj a spusobnegšj priležitost opatritj w Rozwadgech (BYTČICA 1721); nadto any spusobu, any placzu duostatoczneho nemame, aby priležitost otczowskemu domu podobna wistawiti se mohla (FOLKUŠOVÁ 1731); Maria rodičuw swich y dum otcowsky y wssecku priležitost opustila (KT 1753); (René) musí sa z domu z náležite zaopatrenú príležitosťú navráťiť (BR 1785)
2. (príležitostný) dopravný prostriedok, povoz: stellire swogu priležitosti chtegi takowu hlinu odwesti (CA 17. st); kedi malara Dobrotku dowezli z Norowecz, po teg priležitosti odeslal som swicz libri 3 (TOPOĽČANY 1756); priplavil jsem sa povolňe až do beglerbegátu damasenskího, tam pak na sucho vikročíc najal si príležitosť (BR 1785); všecy ty, genž v Uhrych po počtove priležitosty penjze odčitaty chtegj (LIPTOV 1786)
3. priaznivá, vhodná okolnosť, chvíľa: až potom v gedneg priležitosti wssel sem do bibliotheky (SPa 1716); praetermittere scribendi facultatem: priležitost opustiti, zanechati, zanedbati (WU 1750); priležitost zarobku mame w Bistriczy (OČOVÁ 1770) možnosť
4. dôvod, zámienka: altercationem cum altero quarere: priležitost k waděnj hledati (WU 1750); odtuď beru prjležitost o bratroch potupne mluwiti (PrV 1767); príležitôčka [-te-] ž dem k 3: causula: priležitetečka (!) (KS 1763)