príhovor -u m.
1. krátky prejav, prívet: sviatočný p.
2. prihovorenie sa (význ. 2) za niekoho: na môj p. dostal odmenu
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
príhovor p. prejav 1
príhovor, -u, 6. p. -e m.
1. oslovenie, prihovorenie sa niekomu, prívet: Dôverným príhovorom obrátil sa k nej. (Šolt.); rozhlasový p., novoročný p.;
2. pôsobenie na niekoho v niečí prospech, prihovorenie sa za niekoho: Starý jeho gazda na príhovor panej znova vzal do služby Miša. (Taj.)
(jeden) príhovor; (bez) príhovoru; (k) príhovoru; (vidím) príhovor; (hej) príhovor!; (o) príhovore; (s) príhovorom;
(tri) príhovory; (bez) príhovorov; (k) príhovorom; (vidím) príhovory; (hej) príhovory!; (o) príhovoroch; (s) príhovormi;