príchuť, -ti ž.
1. vedľajšia chuť nejakej látky, často nepríjemná: horká, horkastá p.; nepríjemná p. baraniny; pudingový prášok s vanilkovou príchuťou;
2. vedľajší ráz, vedľajšia vlastnosť, prifarbenie: Jej hlas mal príchuť trpkosti. (Fig.) Láska dostávala príchuť hriechu. (Jil.)