Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

príživník -a m.

1. mn. -ci pejor. človek žijúci z práce iných, parazit: p. spoločnosti

2. mn. N a A -y biol. cudzopasný organizmus, cudzopasník, parazit;

príživníčka -y -čok ž. k 1;

príživnícky príd. i prísl.: p-e živly; žiť p.;

príživníctvo -a s. ťaženie z práce druhého, parazitizmus

príživník, -a, mn. č. -ci m.

1. človek žijúci z práce iných, parazit: Príživníci tyli z práce ich rúk a bohatli na ich škodu. (Urb.) Príživníkmi družstiev sú ti, ktorí hľadia len uchytiť svoju korisť a vyhnúť sa disciplíne. (Heč.)

2. (mn. č. -y) biol. rastlina živiaca sa z tela (živných látok) inej rastliny al. živočích živiaci sa z tela iného živočícha, cudzopasník;

príživníčka, -y, -čok i príživnica, -e, -níc ž. žena žijúca z práce iných: Ledva stačí uživiť maminku s celým štábom jej príživníc. (Jes-á);

príživnícky príd. i prísl.: p-a trieda, p-e živly; žiť p. (na niečom);

príživníctvo, -a str. vyciciavanie, vykorisťovanie niekoho al. niečoho: kapitalistické p.

(jeden) príživník; (bez) príživníka; (k) príživníkovi; (vidím) príživníka; (hej) príživník!; (o) príživníkovi; (s) príživníkom;

(dvaja) príživníki; (bez) príživníkov; (k) príživníkom; (vidím) príživníkov; (hej) príživníki!; (o) príživníkoch; (s) príživníkmi;

(jeden) príživník; (bez) príživníka; (k) príživníkovi; (vidím) príživníka; (hej) príživník!; (o) príživníkovi; (s) príživníkom;

(štyria) príživníki; (bez) príživníkov; (k) príživníkom; (vidím) príživníkov; (hej) príživníki!; (o) príživníkoch; (s) príživníkmi;

(jeden) príživník; (bez) príživníka; (k) príživníkovi; (vidím) príživníka; (hej) príživník!; (o) príživníkovi; (s) príživníkom;

(traja) príživníki; (bez) príživníkov; (k) príživníkom; (vidím) príživníkov; (hej) príživníki!; (o) príživníkoch; (s) príživníkmi;