príživník -a m.
1. mn. -ci pejor. človek žijúci z práce iných, parazit: p. spoločnosti
2. mn. N a A -y biol. cudzopasný organizmus, cudzopasník, parazit;
príživníčka -y -čok ž. k 1;
príživnícky príd. i prísl.: p-e živly; žiť p.;
príživníctvo -a s. ťaženie z práce druhého, parazitizmus
príživnícky -ka -ke príd.
príživnícky prísl.
parazitný ktorý sa živí z organizmu iného druhu; pejor. (o človeku) ktorý využíva iných, priživuje sa na iných • parazitický • cudzopasný • cudzopasnícky: parazitné, parazitické červy; cudzopasné, cudzopasnícke živočíchy; parazitický, cudzopasný, cudzopasnícky živel • príživnícky • príživný (o človeku a jeho prejavoch): príživnícky, príživný spôsob života
príživnícky žijúci na úkor iných (o človeku a jeho prejavoch) • príživný: príživnícke, príživné živly; príživnícky spôsob života • parazitný • parazitický • pejor.: cudzopasný • cudzopasnícky
príživník, -a, mn. č. -ci m.
1. človek žijúci z práce iných, parazit: Príživníci tyli z práce ich rúk a bohatli na ich škodu. (Urb.) Príživníkmi družstiev sú ti, ktorí hľadia len uchytiť svoju korisť a vyhnúť sa disciplíne. (Heč.)
2. (mn. č. -y) biol. rastlina živiaca sa z tela (živných látok) inej rastliny al. živočích živiaci sa z tela iného živočícha, cudzopasník;
príživníčka, -y, -čok i príživnica, -e, -níc ž. žena žijúca z práce iných: Ledva stačí uživiť maminku s celým štábom jej príživníc. (Jes-á);
príživnícky príd. i prísl.: p-a trieda, p-e živly; žiť p. (na niečom);
príživníctvo, -a str. vyciciavanie, vykorisťovanie niekoho al. niečoho: kapitalistické p.