príčina -y -čin ž.
1. jav, kt. podmieňuje vznik iného javu: p-ou smrti bol zápal pľúc
2. dôvod, pohnútka: mať p-u na smútok, hnev; trápi sa bez p-y; z tejto p-y, z týchto p-n preto;
príčinný príd.: p-á súvislosť;
príčinne prísl.;
príčinnosť -i ž.