príčina -y -čin ž.
1. jav, kt. podmieňuje vznik iného javu: p-ou smrti bol zápal pľúc
2. dôvod, pohnútka: mať p-u na smútok, hnev; trápi sa bez p-y; z tejto p-y, z týchto p-n preto;
príčinný príd.: p-á súvislosť;
príčinne prísl.;
príčinnosť -i ž.
príčina -ny -čin ž.
dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby
príčina p. dôvod
príčina, -y, -čin ž.
1. jav, ktorý spôsobuje, podmieňuje vznik iného javu (op. následok): p. choroby, smrti, nešťastia, vojny; hľadať, skúmať, odhaliť, vysvetliť p-u niečoho; Kto je príčinou tohoto nešťastia? (Vans.) kto ho zavinil, zapríčinil? Čo je tomu príčina? (Vaj.) čo to zavinilo, zapríčinilo? Sami ste si príčina (Kal.) na vine.
2. dôvod, pohnútka: hlavná, pravá, skutočná p.; urobiť niečo bez (vážnej) p-y, z neznámej p-y, z nepochopiteľných, z viacerých príčin, pre tú p-u; vec má svoje p-y; mať p-u urobiť niečo
príčina ž 1. podmienka: wzdaly gemu ten duom, a to takowu przicžinu a mieru, aby Girzik Wladarz tiech osmnaczte zlattych zaplatil (ŽK 1479) 2. jav spôsobujúci vznik iného javu, op následok: nepovedel aka gest thomu pryczyna (N. LELOVCE 1582 DSJ); spytatel pilně se wyptawa na wěcy pričiny a učinliwostj (OP 1685); djtky od hljst newedeli se kam djti, čehož pryčina byl chleb (RPo 1790); když se na tele hedb. chrobáka černé flaky zgewgá, prjčina toho ge zhubene a wlhké powetrj (HRANOVNICA 18. st) L. dať, zavdať p-u čomu, do čoho, byť p. čoho, čomu, byť na p-e čomu spôsobiť, zapríčiniť niečo: gestly gest on prycžyna toho a ktery geho towarysse boly (NOVÁKY 1564 KL); ktery by s nich pryčinu neporadnu zawdal k dielu (MARTIN 1597 DSJ); abi nik pricžinu protivnikom nezawdal potupiti udy czirkewne (TC 1631); obadwa priczina zwade bily ((B. BYSTRICA) 1695); že bi ona (Rigočka) bola na pričinye tomu, že ge tak zle (KRUPINA 1722); kdo bi pričina bil takowemu ohnu, fatens nic newie (VELIČNÁ 1724); (cirkev) ktera gim predtym pričinu dala zarmutku a truchliwosti, zasek gich obveselila (MS 1758); zdaliss pricžina ge Kagyera Guro teg kradessy, kteru ste urobili (BOJNICE 1774); Jano Kapusta zawdal prjčinu do hrjchu (PONIKY 1792); byť p. komu spôsobiť, zapríčiniť niekomu niečo zlé: sam sy pričyna sobe (BV 1652); nebo mi ge instans priczina (V. ČEPČÍN 1660); ag mogim (prascom) si ti pričina; kdj sa ponosowala, že ge Koziarka pričina geg mužowj (KRUPINA 1726; 1741) 3. dôvod: Michal Cygan tu predgmenowanu puol cztwrtinu domu prodal predkladagicze priczinu, ze se nemel czim chowat (P. ĽUPČA 1582); stauku cini pan Bucani na winohrad s tu pricinu, žebi pan Cordi ten isti winohrad ani predat ani kam podget nemohel (TRNAVA 1620); druha pričina dobročinnosti gest spomneni smrtedlnosti (SS 18. st) L. z akej, skrze akej p-y, pre akú, za ktorú p-u, po akej p-e prečo: prečuo a z gakej pričiny tya do zamku priwedly (ORAVA 1730); skrze yakey pryczyny ste ho jaly (SÁSA 1577); swedkowa newie, pre gaku pričinu bila prissla (ZORKOVCE 1732); wo dne y weczer chodyewal do domu instansoweho, ale po gakej prycžyne, swedek newje (V. ČEPČÍN 1659); newieme za kteru prziczinu piet zlati gsau odrazieny (B. ŠTIAVNICA 1595); pre tú, skrze tú p-u, z tej p-y z toho dôvodu, preto: do zlogedstwy gemu nadawal s teg pričyny, až mu bez wuole junca z domu wihnal (S. ĽUPČA 1603); idcirco: proto, s tég prjčinj (KS 1763); sotwa nekeři chleb mužeme jmiti skrze tu pričinu, že sme byli pohořeli (BOJNÁ 1564 LP); to wssecko mely na vswite zakopat, a to pro tu pryčinu, aby wssudy dobytek mrel (SKALICA 1611); bez (všetkej) p-y neodvôvodnene, bezdôvodne: že ste mu bez wssetkeg pryczini obstawyly penize (ILIJA 1598); kdož sam se bu mluwy a bez prycziny ťeskly se a plače (HL 17. st); a ne bes pričiny slowo boske swici se pripodobnuge (MS 1758) 4. pôvod, počiatok: takowa smert swogi pocžatek a pricžinu z teg weczi lebo odtud ma, že Michal Dworski Martu Alexowu vsylowal a o geg paniensku czest przinesel (B. ŠTIAVNICA 1549); Beta y gegj manžel abj se trunku zdržowal, odkud nagwatssj prjcžjna zlostj prjchazj (KOŠECA 1748); auctor factionis: prjčina rozbrogu; seminium: počátek, prjčina w ňečem (KS 1763) 5. udalosť, záležitosť: nekterzeho czasu stala jse jest prziczina na jarmece v meste vassym (HLOHOVEC 1544 SLL); chtejice dobry poradek jak v jinšich vecech, tak tež v pričine holi a pasienkov hornych dokonati (LIKAVA 1632); w teg pričine dawame autoritatem aneb wladu panu wyceispanowi (KRUPINA 1633); boli uradni w pričine dedinskeg messkagice dwa dni (BOŠÁCA 1730); allegatio: nasledowánj ňekoho w negakég prjčiňe (KS 1763); mesto Ružemberok wybera se do slawneg komory presspurskeg w swich pryčynach (B. POTOK 1766) 6. práv právna záležitosť, súdny spor, kauza: predlozila se priczina Gyrika Frana a Pawla Rusa a Mikulassa Miazdry, kterak zwrchugmenowany Gyryk Frano powinil bil Mikulassa Miazdru a Pawla Rusa, že bi gemu penize byly pobraly (MARTIN 1577); byla niektera pre aneb priczine mezy timito dwema nassimy poddanimy (SLIAČE 1589); stala se causa nebo prycsyna mezy dwema strankamy (ŽIAR n. H. 1654); instans contra actorem ma gistu pru a pricynu aneb causu (L. MIKULÁŠ 1698); fatiruge, že gedenkrat gista pričina gej počinagicze, gake si sarj dala, počul (KRUPINA 1741); pricžiny aneb causi, ktere by tento cech sam od sebe wiprawitj nemohel (CA 1782) 7. vina, zavinenie: abi sa strany tegto weczi impositia ucsinila a na kom sa pricsina nagde, (aby) tomuze Martinu Lawrencsikowy satisfactiu učsinil (S. ĽUPČA 1732); sskodu wssecku, která se z mé prjčiny neb winny stala, nahradim (WU 1750) L. dávať (za) p-u komu viniť, obviňovať niekoho: mlowil, že by lide Geho Milosti dawaly pričynu strany smrty pana Gyrikoweho syna (D. JASENO 1664); Gyuro Ssmyessko sekeru zdwihal na krtzmara dawagicze mu pritzinu, preczo gich neffedrowal (TURIE 1727); obtendo: za prjčinu dáwám (KS 1763) F. snadno vlk nachazí proti baranovi príčinu (SiN 1678) o silnejšom; -ový príd: causalis: prjčinowy (KS 1763); -ka, -ôčka [-ečka] dem k 1: occasiuncula: prjčinka (KS 1763); k 3: in nepotwrzuwal ničemnych pričineček, z kterymi p. Dubniczay potwrdit chce požiwani pod gednu (DuH 1723); ratiuncula: prjčinečka, prjčinka (KS 1763)
príčinka p. príčina
príčinôčka p. príčina