právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo
oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému
2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy
právom p. oprávnene 1, 2
právom
1. prísl. oprávnene: Veľké dielo možno právom nazvať stavbou komunizmu. (Pláv.)
2. predl. s 2. p. podľa práva: Tieto polia majú veľkostatkári od rokov právom vlastníctva. (Kuk.)
(jedno) právo; (bez) práva; (k) právu; (vidím) právo; (hej) právo!; (o) práve; (s) právom;
(tri) práva; (bez) práv; (k) právam; (vidím) práva; (hej) práva!; (o) právach; (s) právami;