právo, -a str.
1. nárok, oprávnenie, odôvodnené zákonitými ustanoveniami al. zvyklosťami; pomery, v ktorých sa tieto nároky uplatňujú a uznávajú: p. na prácu, na oddych; p. na život; mať p. na niečo; občianske, politické p-a; ľudské p-a; volebné, hlasovacie p.; samourčovacie p. národov; Rodičia uplatnili svoje právo. (Švant.) Noc má svoje právo. (Tomašč.) Právo je na tvojej strane. (Švant.); práv. p. veta oprávnenie vyjadriť nesúhlas s uznesením nejakého sboru a tým prekaziť platnosť tohto uznesenia
● byť v p-e mať pravdu; hovor. expr. mať niečoho vyše p-a veľa, hodne; Čertovská baba, precibrená vyše práva! (Kuk.) veľmi
2. práv. súhrn noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru, oblasti, obdobia a pod.: pracovné, rodinné, dedičské, trestné, správne, medzinárodné p.; autorské p.; stanné p.;
3. obyč. v mn. č. práva právnické štúdium: študovať p.; doktor práv;
4. zastar. súd, súdne konanie: Vec prišla pred právo. (Dobš.) Chytíš paragraf za pravý koniec a právo vyhráš. (Urbk.)