právo -a práv s.
1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život; p. na prácu, na oddych; p. hlasovať; občianske, politické p-a; p-a dieťaťa; ľudské p-a; volebné p.; mať p. na niečo; uplatniť svoje p.; p. veta
2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.
3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.
4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.
● byť v p-e mať pravdu; expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;
právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca; p-a chyba; p. štát regulovaný právom; p-e vedy vedy o štáte a práve;
právne prísl.
oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať
2. p. dôvod
oprávniť 1. poskytnúť právo, kompetenciu niekomu na istý postup • dať právo • dať právomoc: nič vás neoprávnilo takto konať; naše priateľstvo ti nedalo na to právo; úrad mu dal právomoc vyhovieť nám • dovoliť: Kto vám dovolil odmietnuť účasť?
2. p. odôvodniť
právo 1. oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami • nárok: právo, nárok na dovolenku, na odmenu
2. náuka o súhrne štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru al. obdobia • zastar. právoveda
právo, -a str.
1. nárok, oprávnenie, odôvodnené zákonitými ustanoveniami al. zvyklosťami; pomery, v ktorých sa tieto nároky uplatňujú a uznávajú: p. na prácu, na oddych; p. na život; mať p. na niečo; občianske, politické p-a; ľudské p-a; volebné, hlasovacie p.; samourčovacie p. národov; Rodičia uplatnili svoje právo. (Švant.) Noc má svoje právo. (Tomašč.) Právo je na tvojej strane. (Švant.); práv. p. veta oprávnenie vyjadriť nesúhlas s uznesením nejakého sboru a tým prekaziť platnosť tohto uznesenia
● byť v p-e mať pravdu; hovor. expr. mať niečoho vyše p-a veľa, hodne; Čertovská baba, precibrená vyše práva! (Kuk.) veľmi
2. práv. súhrn noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru, oblasti, obdobia a pod.: pracovné, rodinné, dedičské, trestné, správne, medzinárodné p.; autorské p.; stanné p.;
3. obyč. v mn. č. práva právnické štúdium: študovať p.; doktor práv;
4. zastar. súd, súdne konanie: Vec prišla pred právo. (Dobš.) Chytíš paragraf za pravý koniec a právo vyhráš. (Urbk.)
(jedno) právo; (bez) práva; (k) právu; (vidím) právo; (hej) právo!; (o) práve; (s) právom;
(dve) práva; (bez) práv; (k) právam; (vidím) práva; (hej) práva!; (o) právach; (s) právami;