práve
1. prísl. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli: Došiel práve z hostinca. (Taj.) My sme vás práve hľadali. (Kuk.) Prezerala práve donesenú bielizeň. (Jégé) Práve mi žalovali, že Janko vybil oblok. (Vaj.) Keď som prišiel na poštu, práve pakovali na železnicu. (Čaj.)
2. čast. zdôrazňuje význam nasledujúceho slova, priam: Pekná práve nebola dojička Katarína. (Zgur.) Práve to ho dopálilo. (Kuk.) Posteľ postavili práve pod oblok. (Heč.) Skutočnosť nie je práve lákavá. (Švant.) V plote je malá diera, práve toľká, že sa môže cez ňu prepchať. (Tomašč.)