práca, -e, prác ž.
1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo, robota: telesná (fyzická), duševná p., ľahká, ťažká, tvrdá, namáhavá p., obetavá, svedomitá, statočná, poctivá, záslužná p., tvorivá, budovateľská p., kultúrna, výchovná, osveto-vá p., úspešná, márna, zbytočná p.; sysifovská p. márne, zbytočne vynaložená; záchranné p-e, sezónne, jarné, jesenné p-e, žatevné, poľné p-e; p. na niečom, p. s niečím; pustiť sa, dať sa do p-e; hrdina socialistickej práce človek vyznamenaný za vynikajúce činy pri budovaní socializmu; brigáda socialistickej práce kolektív robotníkov al. iných pracovníkov, ktorí socialisticky pracujú a socialisticky žijú; ekon. námezdná p., p. nad čas, produktivita p-e, deľba p-e; katalóg p-e; Česť práci! socialistický pozdrav; Bez práce nie sú koláče (prísl.) práca je základom blahobytu. Aká práca, taká pláca (prísl.) ako kto pracuje, tak ho odmenia. Márna práca vodu košom načierať (prísl.) o daromnej práci. Robí, len mu (tak) práca v rukách horí veľmi usilovne.
2. zamestnanie: hľadať p-u; byť bez p-e; sprostredkovateľňa p-e; Ráno Ján neprišiel do práce. (Zúb.) Vyhodili ich z baní a prácu tak ľahko nenájdu. (Krno) Odišiel za prácou na Dolnú zem. (Ondr.)
3. námaha, namáhanie: Správa majetkov dala mu dosť práce. (Vaj.)
● mať plné ruky práce byť naplno zaujatý, zamestnaný niečím;
4. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu, výtvor, dielo: strojová, ručná p.; priekopnícka p., diplomová p.; písomná, školská, kandidátska, doktorská, dizertačná p.; Tu ťa čaká oblek nový: pláštik z rosy — moja práca. (Botto) V jeho (Rázusových) básnických prácach je mnoho subjektívnej lyriky. (Mráz) Ľudovít dokončieva práve svoju majstrovskú prácu. (Al.)
5. fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor;
prácička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. Každá prácička je pre celok osožná. (Gab.) Čítala od neho aj iné prácičky, ale tie už neboli také skvelé. (Al.)