pozvať -e -ú dok. zdvorilo al. priateľsky vyzvať na návštevu, účasť na niečom: p. rodinu na sviatky; p. niekoho dnu; na konferenciu boli p-é všetky štáty;
nedok. pozývať -a
pohostiť ponúknuť, dať niekomu jedlá a nápoje (ako hosťovi) • uhostiť: priateľov rád pohostí, uhostí • počastovať • zastar. učastovať: svadobčanov počastovali vínom a koláčmi • expr. vyčastovať (hojne pohostiť) • hovor. potraktovať • hovor. zastar. utraktovať: potraktovali ma slaninou • expr. zried. pouctiť • pozvať na pohostenie: boli k nám láskaví, ešte aj na pohostenie nás pozvali
pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať
2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)
pozvať1 zdvorilo al. priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel • zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbu • povolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadku • zvolať • zozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odboja • popozývať • pozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinu • prizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňa • hovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásili • zastar. invitovať (J. Chalupka) • predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd
pozvať2 p. pomenovať 2
predvolať vyzvať niekoho na príchod v úradnej veci • hovor.: citovať • docitovať: predvolať, (do)citovať svedkov na vypočúvanie • zavolať • povolať: zavolali, povolali všetkých účastníkov nehody • pozvať: riaditeľ školy pozval rodičov na pohovor
zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolať • prizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťah • zried. dovolať (Ondrejov) • povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinu • pozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciu • hovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinu • predvolať • docitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd
2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať
zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolať • skríknuť • vykríknuť • zakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekoho • skričať: skričal v zúfalstve na otca • expr.: zrevať • zarevať • zavrešťať • zavrieskať • zvrešťať • zvresknúť • zvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzy • expr.: zahulákať • zhúknuť • zahúknuť • zhučať • zahúkať • zhrmieť • zahrmieť • zahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte! • expr.: zhíknuť • zahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásou • privolať • kniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu
2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolať • povolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancov • zozvať • pozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutie • popozývať • pozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných
pozvať1, -zve, -zvú, rozk. -zvi dok. (koho, koho na čo, kam) vyzvať niekoho (obyč. priateľskou, zdvorilou formou), aby niekam prišiel, zavolať: p. hostí; p. príbuzných (Jil.); p. niekoho na návštevu, na obed, na večeru, na čaj, na svadbu; p. niekoho na schôdzku, na zasadanie; Pozvali nás do rozhlasu. (Tat.) Čakal, kedy ho pozvú do kancelárie (Hor.) Pozvaný som na zábavu. (Vans.); len pre pozvaných (hostí)! poznámka, upozornenie na pozvánke;
nedok. pozývať, -a, -ajú
pozvať2, -zve/-zovie, -zvú/-zovú dok. zastar. (koho ako) nazvať, pomenovať: Matejkom ma pozvali. (Vaj.) Ja vás otcom nikdy nepozvem. (Taj.) Ondro si ženu pozovie inak. (Tim.)
zvať1, zve, zvú (star. i zovie, zovú), rozk. zvi nedok. kniž.
1. (koho i bezpredm.) pozývať, privolávať, volať: Pritisla sa k Ondrejovi a zvala ho: Poď dnu. (Urb.) Do vojny ma zovú! (Ondr.) Na naliehavé zvanie učiteliek prišiel som do ich krúžku v určený utorok. (Taj.);
pren. (pri vecnom al. abstraktnom podmete) lákať, vábiť, priťahovať: Okolo nej pohodlná lavička zvala na posedenie. (Vans.) Voľný svet ho zval a nevedel odolať jeho hlasu. (Ráz.) Z odvekej biedy zve nás blahobyt. (Fr. Kráľ)
2. zried. (koho k čomu i v čo) rázne volať, vyzývať. Z podušky mäkkej skutočnosť ťa zháňa, v sebecký zovúc so svetom ťa boj. (Horal) Ak vegetuje mužský, teda si je sám príčinou. Všetko ho zve k činu. (Vaj.);
opak. zvávať, -a, -ajú;
dok. pozvať