Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pozvať -e -ú dok. zdvorilo al. priateľsky vyzvať na návštevu, účasť na niečom: p. rodinu na sviatky; p. niekoho dnu; na konferenciu boli p-é všetky štáty;

nedok. pozývať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozvať ‑e ‑ú dok.

pozvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok.

-vať/817165 2.01: verbá inf. dok. 104102 zachovať/5394 porozprávať/5018 vybudovať/4286 nazvať/3798 poďakovať/3574 zopakovať/2285 vypracovať/2179 pozvať/1828 darovať/1805 skontrolovať/1676 pomenovať/1667 zorganizovať/1618 spracovať/1612 zlikvidovať/1234 zrealizovať/1190 presťahovať/1171 vymenovať/1119 pochovať/954 zrekonštruovať/925 zotrvať/907 zareagovať/900 uchovať/876 vyrozprávať/851 odcestovať/843 zorientovať/837 vychovať/829 vybojovať/824 naštartovať/800 skoncovať/771 schovať/764 zaregistrovať/745 vystopovať/678 zabojovať/667 vyvarovať/656 zredukovať/654 vyprovokovať/652 vycestovať/629 ubytovať/606 dopracovať/600 prerokovať/581 skonštatovať/577 zaspievať/540 zatelefonovať/531 (781/43451)

pohostiť ponúknuť, dať niekomu jedlá a nápoje (ako hosťovi) • uhostiť: priateľov rád pohostí, uhostípočastovaťzastar. učastovať: svadobčanov počastovali vínom a koláčmiexpr. vyčastovať (hojne pohostiť) • hovor. potraktovaťhovor. zastar. utraktovať: potraktovali ma slaninouexpr. zried. pouctiťpozvať na pohostenie: boli k nám láskaví, ešte aj na pohostenie nás pozvali


pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrejpokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovinazvať: ulicu nazvali po známom básnikoviprezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkomkniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvaťoznačiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menomotitulovať: otituloval ho veľkomožným pánomosloviť: Ako vás mám osloviť?povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná panivyhlásiť: vyhlásili ho za zradcuzastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)


pozvať1 zdvorilo al. priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel • zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbupovolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadkuzvolaťzozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odbojapopozývaťpozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinuprizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňahovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásilizastar. invitovať (J. Chalupka)predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd


pozvať2 p. pomenovať 2


predvolať vyzvať niekoho na príchod v úradnej veci • hovor.: citovaťdocitovať: predvolať, (do)citovať svedkov na vypočúvaniezavolaťpovolať: zavolali, povolali všetkých účastníkov nehodypozvať: riaditeľ školy pozval rodičov na pohovor


zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolaťprizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťahzried. dovolať (Ondrejov)povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinupozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciuhovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinupredvolaťdocitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd

2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať


zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolaťskríknuťvykríknuťzakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevaťzarevaťzavrešťaťzavrieskaťzvrešťaťzvresknúťzvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákaťzhúknuťzahúknuťzhučaťzahúkaťzhrmieťzahrmieťzahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuťzahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolaťpovolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvaťpozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývaťpozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozvať1, -zve, -zvú, rozk. -zvi dok. (koho, koho na čo, kam) vyzvať niekoho (obyč. priateľskou, zdvorilou formou), aby niekam prišiel, zavolať: p. hostí; p. príbuzných (Jil.); p. niekoho na návštevu, na obed, na večeru, na čaj, na svadbu; p. niekoho na schôdzku, na zasadanie; Pozvali nás do rozhlasu. (Tat.) Čakal, kedy ho pozvú do kancelárie (Hor.) Pozvaný som na zábavu. (Vans.); len pre pozvaných (hostí)! poznámka, upozornenie na pozvánke;

nedok. pozývať, -a, -ajú


pozvať2, -zve/-zovie, -zvú/-zovú dok. zastar. (koho ako) nazvať, pomenovať: Matejkom ma pozvali. (Vaj.) Ja vás otcom nikdy nepozvem. (Taj.) Ondro si ženu pozovie inak. (Tim.)


zvať1, zve, zvú (star. i zovie, zovú), rozk. zvi nedok. kniž.

1. (koho i bezpredm.) pozývať, privolávať, volať: Pritisla sa k Ondrejovi a zvala ho: Poď dnu. (Urb.) Do vojny ma zovú! (Ondr.) Na naliehavé zvanie učiteliek prišiel som do ich krúžku v určený utorok. (Taj.);

pren. (pri vecnom al. abstraktnom podmete) lákať, vábiť, priťahovať: Okolo nej pohodlná lavička zvala na posedenie. (Vans.) Voľný svet ho zval a nevedel odolať jeho hlasu. (Ráz.) Z odvekej biedy zve nás blahobyt. (Fr. Kráľ)

2. zried. (koho k čomu i v čo) rázne volať, vyzývať. Z podušky mäkkej skutočnosť ťa zháňa, v sebecký zovúc so svetom ťa boj. (Horal) Ak vegetuje mužský, teda si je sám príčinou. Všetko ho zve k činu. (Vaj.);

opak. zvávať, -a, -ajú;

dok. pozvať

pozvať1 dk
1. koho kam vyzvať niekoho obyč. priateľskou, zdvorilou formou na návštevu, účasť na niečom, zavolať niekoho niekam: k panu Permaymu, kdy rektora z Olomaucze priwezli k obedu, mne tam pozwali (ŽILINA 1617); pan Jan Pongrach pozwal ma Dawida a Daniela Nedeczkeho do kasstjla (NEDEDZA 1633); kdiž budess pozwani na svadbu, posad sa na posledne misto (SJ 18. st)
2. adm koho ku komu, pred koho, na čo povolať, zavolať, predvolať niekoho niekam v úradnej veci, úradne: Dorotho, teba pani przed sebe pozovu a budu tie ptati a doviedovati se o tejto vieczy (TRENČÍN 1549 SLL); (ľudia) byly pozwany na pogednawku za uradu pana richtaroweho anebo konssalow geho (TRSTÍN 1604); strany rectora byla collatie neyaka, že se strogil odeyt, pozwan byl k panu ffoytowy (ŽILINA 1610); prosim poniženie a pokornie pani laskavu, aby stie pozvavši tohož meho pana pred sebe, jeho napomenut račili (CHLEBNICE 17. st LP); prečo ťa sem na zamok pan uradnik pozval? (S. ĽUPČA 1732 CM); pozývať ndk k 1: pana ffarara pozywaly na probu (ŠTÍTNIK 1696); což jse dotyče svadebneho veseli, naši banski obyvatele zbytečnu a jim velice škodlivu nadhernosti a nakladkem zbytečnym svadebnych hosti pozyvaji (MB 1759); invito: powoláwám, pozjwám (KS 1763)


pozvať2 dk koho kým nazvať, pomenovať niekoho: G. Pacžera že panou mistrou pozwal fjxliarmy, gest sstrafany pintu wina (BREZNO 1652 E)


pozývať p. pozvať1

pozwať pozwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a pozvala francúzske orgány et invité les autorités françaises
ho pozval na obed l'inviter à dîner
môže pozvať aj zástupcov peut aussi inviter des représentants
môže pozvať akúkoľvek inú peut inviter toute autre
pozvať v mojom mene inviter en mon nom
pozve všetkých svojich priateľov il invite tous ses amis
som vás pozval na večeru je vous ai invité à dîner
ťa nemôžem pozvať na večeru ne puis t'inviter à dîner
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu