Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pozorovať nedok.

1. pozorne sa dívať: p. okolie, p-je každý jej pohyb; p. sa v zrkadle

2. sústredene sledovať so zámerom poznať niečo: p. hviezdy; p. bunky pod mikroskopom; p. pacienta

3. zisťovať, badať: už dlhšie p-je zmenu v jeho správaní

4. strážiť, striehnuť: p. podozrivú osobu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozorovať ‑uje ‑ujú nedok.

pozorovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.

-ovať/613284 2.09: verbá inf. nedok. 404142 pracovať/17188 pokračovať/15464 sledovať/10170 bojovať/8133 považovať/7629 milovať/7477 potrebovať/5516 uvažovať/5480 fungovať/4821 rozhodovať/4633 študovať/4630 spolupracovať/4604 podporovať/4449 nasledovať/4447 pozorovať/4298 existovať/4044 rokovať/3921 rešpektovať/3875 postupovať/3743 cestovať/3693 poskytovať/3515 budovať/3434 pohybovať/3340 kontrolovať/3325 vysvetľovať/3300 vyjadrovať/2886 dôverovať/2864 opakovať/2840 usilovať/2820 pripravovať/2771 predstavovať/2757 zvyšovať/2654 diskutovať/2423 obsahovať/2389 pochybovať/2247 čudovať/2223 presadzovať/2164 uplatňovať/2140 hlasovať/2122 organizovať/2111 kupovať/2098 tancovať/2094 objavovať/2087 analyzovať/2054 vystupovať/2047 trénovať/2044 posudzovať/1992 prejavovať/1941 zasahovať/1900 ovplyvňovať/1869 nakupovať/1812 navštevovať/1752 reprezentovať/1737 uvedomovať/1721 obdivovať/1717 (2111/192737)

-vať/817165 2.10: verbá inf. nedok. 588327 pracovať/17188 pokračovať/15464 rozprávať/11220 sledovať/10170 používať/9192 bojovať/8133 považovať/7629 vať/7557 milovať/7477 počúvať/6909 očakávať/6573 využívať/6510 správať/5805 potrebovať/5516 uvažovať/5480 vykonávať/5316 trvať/4985 stavať/4971 fungovať/4821 rozhodovať/4633 študovať/4630 spolupracovať/4604 podporovať/4449 nasledovať/4447 pozorovať/4298 vať/4104 existovať/4044 rokovať/3921 rešpektovať/3875 postupovať/3743 cestovať/3693 predávať/3543 poskytovať/3515 budovať/3434 pohybovať/3340 kontrolovať/3325 vysvetľovať/3300 spievať/3236 udržiavať/2971 vydávať/2911 vyjadrovať/2886 dôverovať/2864 dodržiavať/2846 opakovať/2840 usilovať/2820 pripravovať/2771 predstavovať/2757 zvyšovať/2654 diskutovať/2423 porovnávať/2409 obsahovať/2389 prežívať/2360 podávať/2313 vať/2265 pochybovať/2247 obávať/2227 čudovať/2223 presadzovať/2164 uplatňovať/2140 hlasovať/2122 organizovať/2111 kupovať/2098 tancovať/2094 objavovať/2087 užívať/2065 analyzovať/2054 vystupovať/2047 trénovať/2044 posudzovať/1992 prejavovať/1941 zasahovať/1900 ovplyvňovať/1869 nakupovať/1812 plávať/1775 navštevovať/1752 vychovávať/1743 reprezentovať/1737 stretávať/1731 uvedomovať/1721 obdivovať/1717 (2973/269385)

fixovať 1. hovor. sústredene niekomu hľadieť do tváre • hovor. fixírovať: fixoval, fixíroval oproti sediacu dievčinuupierať zrakpozorovať: ktosi z kúta na mňa upiera zrak, ktosi ma pozoruje

2. p. upevniť 2, zachytiť 2


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovaťvšímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadaťpoznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídaťvídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídaťvídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1


vnímať prijímať v podobe vnemov • chápaťpozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvieratkniž.: postihovaťponímaťodb.: apercipovaťpercipovať: veci postihoval určitým spôsobomcítiťpreciťovaťprežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia


všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozorovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) so zvýšeným záujmom, pozorne sa na niekoho al. na niečo dívať; všímať si; striehnuť na niekoho, na niečo: p. niekoho al. niečo s napätím, so zatajeným dychom, uprene; Jonáška pozoruje ženy jastrivým pohľadom. (Laz.) So zvláštnym záujmom pozoroval moju prácu. (Zúb.) Oberačka sa konečne začala. Dychtivo pozorujem každú podrobnosť. (Al.) S trpkosťou i s obdivom pozoroval to staré stvorenie, ako celé dni posluhuje cudzím. (Urb.) Četníci zastavovali autá, prehliadali batožiny, pozorovali železničiarov. (Jil.)

2. (čo, koho) sústredene vnímať, sledovať so zámerom poznať niečo, získať vedomosti o niečom: p. prírodu, p. fyzikálne javy, p. pokusné zvieratá; lek. p. pacienta sledovať vývin al. priebeh jeho choroby, účinky liekov ap.; p. niečo voľným okom, mikroskopom,

3. (čo i so spoj. že) zisťovať, badať, uvedomovať si: U primitívnych národov pozorujeme veľkú populačnú schopnosť. (Smrč.) Pozoruje už dlhší čas zmenu na pani majstrovej. (Zúb.) Kľačí a nepozoruje, čo sa dookola robí. (Kuk.) Pozoroval, že celá bibliotékainternacionálny ráz. (Vaj.) Keď chvíľu uháňal, pozoroval, že kôň ustáva. (Jégé) Pozoroval som, že keby ženy volili, šlo by to istejšie a rezkejšie. (Taj.); neos. Nepozorovať na ňom ani najmenšieho hnevu. (Kuk.)

4. zastar. (na čo i so spoj. aby) dávať pozor na niečo, venovať pozornosť niečomu: (Báťa) bol tichý a pozoroval cestu. (Šolt.) Ona pozoruje na každé slovo. (Vaj.) Pozoruj si, aby ťa neobkradli. (Kuk.)

pozorovať ndk
1. koho, čo so zvýšeným záujmom, sústredene sa na niekoho al. na niečo dívať; pozorne si všímať niekoho al. niečo: wolala sem a odpirali ste, wstahowala sem ruku swau, a nebyl, kdo by pozorowal (SP 1696); prorok nás lkagjcý pozorowal a oplakal hrjch swúg (ŽP 1788); dobre pozorug, ktere (včely) lepssi litagi a chodga, ti sobe poznač a na semeno zanechag, nebo tge su mocnegssge a zdrawssge (RG 18. st); pozorugte, gak wssecko telo strakate gest (KP 18. st)
2. na čo sústredene vnímať niečo, získavať vedomosti o niečom: včytel nech mu (dieťaťu) prikáže, aby pilne pozorowalo na twarnost litery (BZ 1749); gak w malém, tak y welikém počtu zlatých gen na poslednj numer pozorúg, zdaliž gest rowný neb nerowný (LU 1775); ale gestly tak nestágna a zwrtlawa bude mysel twá, že nemožess pozorowati na slowa nižádne, sa preto nehňewag, ale wďačnym, spokogným a tichym buď (BlR 18. st)
3. koho, čo na koho, na čo venovať pozornosť niekomu, niečomu, starať sa o niekoho, o niečo: ze zbehlího velkího liduv zástupu jedni na fidľikáňí toliko a spívaňí pozoruvali (BR 1785); mezi bližními pozoruwaťi musíme na príteľstwj (BN 1790); otec vic pozoruge slabe než mocne deti (SS 18. st); kdo chce zmerkowati, zdaliss ge owca a zdaliss prinalezi mezi wiwolenych božich, ten a ta nech pozoruge na swe powahy a nachilnosti (MK 18. st)
4. čo, na čo prihliadať na niečo, brať niečo do úvahy: ponjžene prosim, aby Wasse Oppaternosty na prazdne slowa nedobrych yazikov nepozorowaly, nez aby ste radney o to vsilowaly, aby geho manželka pocztiwu žywnost mezy wamy mety mohla (S. ĽUBOVŇA 16. st); pany matka tez pozorugice lasku swych dyetek swogu praetensiu wedle testamentu nebostyka pana sweho Borczicky Andrassa penezitu summu ceduwala a dolu zlozyla (BOLEŠOV 1653); pozorugicze na werne služby kuchara, chalupu gemu conferugem (RADOLA 1726); na tito tehdi pričiny pozorugice, krssčenga a pohrebne hostiny gednemu každemu sa zakazugu (KOŠECA 1785); wjhledawa on (Boh) naplneny zakona od nas respectivam, pozorne pozorugice na nassy možnost (CS 18. st)
5. na koho, na čo dávať pozor na niekoho, na niečo, striehnuť, sledovať niekoho, niečo: musj byti w cechu geden notarius, ktery na wssecki wecy w cechu pozorowat musj (VRBOVÉ 1681); purgkrabi na mlatczov pozorowatj ma, abi oni werne a bedliwe zbožje wimlaczaly a any samj nekradly (TRENČÍN 1716); prospicio, nequid detrimenti accipiatur: pozorowati, aby se sskoda nestala (WU 1750); ale ag na to se ma pozorowati, aby trubelka se nenapukala (BiN 1799); owčár pozorowat take má, abi owce smradlaweg wodi aneb marastow wodu ňehleptali (PR 18. st)
6. čo čím počúvať: y poweďela Yúdytha služebnici swég, aby stala wénku pred gizbu a pozorowala (KB 1757); auribus suspensis aliqvid bibere: welmy počúwati, pozorowati; audio: slyssjm, poslúchám, pozorugem (KS 1763); Bože, wisliss modlitbu mu a pozorug bedliwim uchom slowa ust mich (ET 18. st)

pozorowať pozorowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pozorovať: →speex →vorbis
dňa, pozorovali slnko, ktoré jour, observaient le soleil, qui
lavice a pozoroval more son banc et observait la mer
mohli pozorovať, že obžalovaný purent observer que l'accusé
pozorovali slnko, ktoré sa observaient le soleil, qui s'
pozorujú noc i deň ils observent nuit et jour
niekoľko dní pozorujem j'observe depuis quelques jours
z lavice a pozoroval de son banc et observait
žena vie pozorovať muža femme sait observer l'homme
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu