pozorný príd.
1. sústredene sledujúci niečo: p. divák, poslucháč
2. opatrný, ostražitý, obozretný: p. strážnik
3. úslužný, zdvorilý, gavaliersky: p. muž, p-á hostiteľka;
pozorne prísl.
pozorne 2. st. -nejšie prísl.
1. napäto, sústredene sledujúci niečo: p. poslucháč, p. čitateľ; Znelo to ako hudba, na ktorej človek lipne celým svojím pozorným sluchom. (Jes.) Pozorným okom sprevádzala každé hnutie. (Škult.)
2. opatrný, obozretný; ostražitý: Pozorný a obozretný Jablonský neváhal vložiť veľké sumy do rúk podujímavého človeka. (Vaj.) Strhla by sa zvada, keby nie strážnik, vždy pozorný. (Kuk.)
3. úslužný, ochotný, zdvorilý, gavaliersky: Muž je ku mne veľmi pozorný. (Bedn.) Peter hrá elegantného, pozorného, jemného gentlemana. (Stod.);
pozorne prísl.: počúvať p.; správať sa k niekomu p.