pozor1, -u, 6. p. -e m.
1. v spojení dať, dávať pozor (na koho, na čo, bezpredm., so spoj. aby i so spoj. či)
a. venovať pozornosť niečomu, pozorne, s pozornosťou sledovať niečo: dávať p. na výklad učiteľa; (Maco) bol spoly hluchý. Zopakoval som otázku. On dával pozor na ústa. (Taj.) Daj pozor na takt (pri hraní)! (Jes.) Daj pozor, čo ti poviem! (Bedn.) Dávali pozor, čo sa okolo nich robí. (Kal.) Sadla si a dávala pozor, ako to robím. (Janč.)
b. byť opatrný, obozretný, prejaviť, prejavovať opatrnosť, ostražitosť, aby sa niečo nestalo: dávať (si) dobrý, lepší, veľký, pilný p. na niečo; Musíme dávať sakramentský pozor na túto trať. (Tat.); dávať si p. na svoje veci, dávať si p. na seba, na svoje zdravie; dávať si p. na jazyk, na ústa, na reči, na každé slovo opatrne, rozvážne sa vyjadrovať; (Janko) si už dáva pozor, odkedy sa okúpal v mlynskom náhone. (Ráz.-Mart.) Treba si dávať pozor, či sa nezjaví horár alebo revírnik. (Zúb.) Svetlo oslepovalo oči a bolo treba dávať pozor, aby som sa na dvore o niečo nepotkol. (Tomašč.)
● mať sa na pozore (pred niekým, pred niečím) byť opatrný;
c. mať dozor nad niekým al. nad niečím, dohliadať, dohliadnuť na niekoho al. na niečo, strážiť niekoho al. niečo: dávať p. na deti; Veliteľ rozkázal dôstojníkom, aby dávali na vojakov pozor. (Tomašč.) Vtedy v škole iba „dával pozor“ niekto a on (učiteľ) komponoval. (Taj.) Dám vám pozor na kufor, aby nikto nevrážal doň. (Gab.) Pozri, koľko bicyklov, dá sa k nim priplichtiť, nedávajú na ne pozor. (Žáry)
2. voj., šport. druh postoja, pri ktorom je telo vzpriamené, napäté: stáť, byť v p-e, postaviť sa do p-u; niž hovor. hodiť sa do p-u; Pri piesni vstávali, vrážali sa do pozoru a salutovali. (Bedn.); Pozor! povel na zaujatie postoja „pozor“
● stáť pred niekým v p-e (obyč. vo vzťahu podriadených k nadriadeným) prejavovať niekomu (prepiatu) úslužnosť, rešpektovať ho: Ukrutný boháč. Tisícky ľudí naňho pracuje. A gubernátor stojí pred ním v pozore. (Jes-á)
3. zastar. pozornosť: obrátiť pozor na kmeňovitosť nášho národa (Štúr); obrátiť na seba pozor vládnej stránky (Lask.); Prvé tri (diela) sú hodné pozoru (Vlč.) povšimnutia.
pozor2, -u m. trochu zastar. pohľad, výraz očí; výzor: pyšný p. (Kal.); mládenec hrdého p-u (Urb.); starší pán ustatého p-u (Ráz.); Obrátim sa k zrkadlu, uprúc na seba skúmavý pozor. (Tim.) Radosť mu svietila z pozoru. (Kuk.) Kata je pekná, takto na pozor ani jedna dievka v dedine sa jej nevyrovná. (Tim.)
pozor3 cit. vyjadruje
a. výzvu na vzbudenie, sústredenie pozornosti: Pozor! Pozor! — Prosíme pozor! — Pozor začíname!
b. varovanie pred nebezpečenstvom, nabádanie k opatrnosti: Pozor na vlak! — Pozor, vysoké napätie! — Pozor sklo! — Pozor, otecko, porežete sa! (Jil.) Maurizio vykríkol: „Pozor, bicykel! “ (Žáry) Dievka moja, s pánmi pozor! (Vaj.) buď opatrná v styku s nimi A vonku pozor, aby ste sa do niečoho nezaplietli (Žáry) buďte opatrní.
● pozor na zadné kolesá napomenutie počínať si rozvážne, neprenáhliť sa