Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

poznať1 nedok.

1. mať na základe skúseností zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom, niekom: p. cestu; p. zákony, predpisy; chce p. svet

2. byť známy niekomu (z osob. styku): p. niekoho osobne, odmalička, z videnia; robil sa, že ho nep-á

3. obyč. v zápore hlásiť sa, priznávať sa k niekomu: je pyšný, nikoho nep-á

4. obyč. v zápore pripúšťať, mať rád: nep-á žarty, kompromis; nep-á odpočinok

5. sledovať, mať na zreteli: p-á len svoj prospech

6. (bolo, bude) poznať vidieť, badať, pozorovať: p. na ňom prežitú biedu; nebolo to na nej p.

7. (bolo, bude) poznať byť zreteľný, viditeľný, rozoznateľný: zďaleka ju p. podľa farby vlasov; keď to vyperieš, nebude nič p.

p. niečo ako vlastnú dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre; expr. to (už) p-me! máme s tým (zlé) skúsenosti

// poznať sa1 (i vzájomne) byť známy: p. sa s niekým veľmi dobre; p-l sa s ním zo štúdií; p-li sa z videnia


poznať2 dok.

1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosti, predstavu, názor: p. objektívnu skutočnosť, p. pravdu

2. spoznať (význ. 2): daj pozor, aby ťa nep-li

3. zoznámiť sa: nech príde, rád by som ho p-l; teší ma, že som vás p-l

4. uvedomiť si, zbadať, zistiť, spoznať: keď p-á, že si tam nebol, bude sa hnevať

5. skúsiť zažiť, pocítiť: p. núdzu, nikdy nep-l materinskú lásku

vtáka p-š po perí, človeka po reči; v núdzi p-š priateľa; p. niečo na vlastnej koži; zmeniť sa na nep-nie veľmi;

nedok. poznávať -a

// poznať sa2 zoznámiť sa s niekým, spoznať sa: p-l som sa s ním na dovolenke; p-li sa vo vlaku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poznať ‑á ‑ajú nedok.; poznať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa


orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


poznať sa p. zoznámiť sa 1


poznať1 nedok. 1. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom • vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamätizastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie

2. byť známy niekomu z osobného styku • poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre

3. p. hlásiť sa 4. p. orientovať sa 2 5. p. vidieť, pozorovať 2 6. p. vidieť 1


poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiťodlíšiťrozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznaťpoznaťspoznaťspozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadaťpostrehnúťvšimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poznať sa1, -á, -ajú nedok. (s kým) byť známy, oboznámený s niekým: p. sa s niekým dobre, bližšie, zbežne, p. sa s niekým z videnia, osobne; Poznali sa od malička. (Tim.); expr. Poznajú sa do špiku kostí a od nepamäti sveta (Urb.) veľmi dobre a veľmi dávno.

poznať sa2, -á, -ajú dok. (s kým) zoznámiť sa s niekým: Poznal som sa s ním vo Zvolene. (Ráz.) Zajtra to bude práve rok, čo sa poznal so svojou snúbenicou. (Sev.)


poznať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho) mať správnu predstavu, znalosť, vedomosť o niečom al. o niekom (obyč. na základe skúseností, poučenia, štúdia ap.): p. cestu, kraj, okolie; p. predpisy, zákony, (základné) pravidlá niečoho; p. pomery, p. život; p. pravdu; p. cenu, hodnotu niečoho; p. niečo al. niekoho bližšie, dobre, dokonale, dôkladne, p. niečo zbežne, podrobne, presne; p. niečo naspamäť, spamäti veľmi dobre; hovor. p. niečo al. niekoho ako svoju dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre; p. hodiny vedieť určiť čas (podľa polohy ručičiek na ciferníku); Pozná kus sveta, pozná život v horách i v meste. (Fr. Kráľ) Ponáhľal sa cestou, na ktorej pozná aj v noci každý pník. (Laz.) Sibír som poznal dosiaľ len z mapy. (Jes.) Poznám tú históriu. (Krno) Poznáme svojich ľudí. (Min.) Nášho starého otca každý poznal ako veselého človeka (Fig.) každý vedel o ňom, že je veselý.

ja ťa (ho) už (tak) poznám viem o všetkých tvojich (jeho) vlastnostiach (najmä o chybách, slabostiach); to už poznáme máme s tým (zlé) skúsenosti;

2. (koho) byť známy, oboznámený s niekým z osobného styku, poznať sa s niekým: p. niekoho osobne, z videnia, z počutia, zo spomínania, p. niekoho podľa mena; Pozná ho z vás niekto? Ani jeden z chlapcov ho nepoznal. (Zúb.) Dievčatko ľutuje, že si nikdy nepoznalo starého otca. (Janč.) Chlapci, nepoznáte Štefa Reptiša? (Tat.)

3. obyč. v zápore (koho, čo) hlásiť sa, priznávať sa k niekomu al. k niečomu: Je pyšný, nikoho nepozná, nepozdraví, neprihovorí sa. (Taj.) Teraz si synak otca nepozná. (Tat.) Keď dostane žubrienka chvostík, už ním zatrepoce a odpláva preč, už nepozná svojho hniezda. (Vaj.)

4. (čo, v zápore i čoho) (ne)pripúšťať, (ne)strpieť, (ne)mať rád: nepozná žarty, ohľady, kompromis; Nepoznajú temer oddychu. (Švant.) Livorovci nepoznali odkladania. (Fig.)

5. (čo, koho) mať na zreteli, mať ohľad na niečo, na niekoho: Vy bankári poznáte len svoj prospech. (Jégé) Nepoznáme rodinu, priateľa, len majetok. (Taj.)

6. neos. (bolo, bude) poznať (čo i so spoj. že) vidieť, badať, pozorovať: Poznať na ňom prežitú biedu. (Smrč.) Roboty na nej nebolo poznať. (Urb.) Na ňom veru bolo poznať, že rád za kratšie ťahá. (Kuk.) Umy sa, poznať ti, že si plakala. (Vaj.) Poznať, že boli veľké pŕšky. (Kuk.); používa sa ako vložka: Ten už, poznať, videl sveta. (Taj.)

7. neos. (bolo, bude) poznať (koho, čo; koho, čo po čom) byť zreteľne viditeľný, rozoznateľný: poznať (nepoznať) ho na fotografii, v maske; Tam nebudeš odfotografovaný. Nikoho nebude poznať. (Taj.) Mohla by prísť i pani, bolo by ju poznať zďaleka. (Kuk.) Notára bolo poznať po podlhovastej hlave. (Jes.)


poznať2, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť, získať vedomosti o niečom al. o niekom;

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: p. niekoho al. niečo na prvý pohľad hneď; Dajte pozor, aby vás nik nepoznal. (Stod.) Servus, kamarát! — vykríkol som, poznajúc svojho kolegu. (Jes.) (Janko) čaká, že stará, keď ho pozná, zmení hlas. (Tim.) Poznal som ťa po kroku. (Urb.) Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); zmeniť sa na nepoznanie veľmi;

3. (koho, čo) zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým al. s niečím: On by rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Akože by som ju nepustila? Nech pozná svet, nech skúsi voľačo. (Skal.)

4. (čo, zried. i koho i so spoj. že) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Hermína hneď prvé dni poznala svoj neutešený údel. (Švant.) V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Keď pán pozná, že sú dukáty falošné, bude sa ešte väčšmi hnevať. (Jégé)

5. (čo) okúsiť, zakúsiť, pocítiť: Žilo sa jej dobre, takže nepoznala núdze. (Ondr.) A ty si lásku poznal? (Mih.); tvár, ktorá okrem materinského bozku iného nepoznala (Urb.); expr. p. niečo na vlastnej koži zažiť, prežiť;

poznávať


poznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobúdať, získavať vedomosti o niečom al. o niekom, podrobne sa oboznamovať s vlastnosťami niečoho al. niekoho: p. prírodu; p. okolitý svet (Fig.); učiť dieťa prvé veci poznávať (Rúf.); Miško bude chodiť do špitála a tam sa bude učiť choroby poznávať. (Taj.) Najlepšie som ťa počala poznávať z tvojich listov. (Šolt.) Čítal a študoval, orientoval sa a poznával. (Fr. Kráľ)

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomovať si, rozoznávať niekoho al. niečo známeho: V chlapovi poznával som baču spoza vrchu. (Taj.) Paľo poznával Zuzin hlas medzi inými. (Tim.) Trochu som ich po tvári poznával, ale nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Chodbu som poznával po zvláštnych zákrutách a výčnelkoch. (Hruš.)

ja ho nepoznávam jeho konanie (reč) ma udivuje;

3. (koho) zoznamovať sa s niekým: Som rád, že vás poznávam.

4. (čo, i so spoj. že) badať, zisťovať, presviedčať sa o niečom: Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našich charakteroch mnoho trhlín! (Jes.) Poznáva, že už nemá miesta medzi ľuďmi. (Al.)

5. (čo) okusovať, pociťovať: expr. p. niečo na vlastnej koži zažívať, prežívať;

dok. poznať2

Morfologický analyzátor

poznať nedokonavé sloveso
(ja) poznám VKesa+; (ty) poznáš VKesb+; (on, ona, ono) pozná VKesc+; (my) poznáme VKepa+; (vy) poznáte VKepb+; (oni, ony) poznajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) poznal VLesam+; (ona) poznala VLesaf+; (ono) poznalo VLesan+; (oni, ony) poznali VLepah+;
(ty) poznaj! VMesb+; (my) poznajme! VMepa+; (vy) poznajte! VMepb+;
(nejako) poznajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor