poznať sa1, -á, -ajú nedok. (s kým) byť známy, oboznámený s niekým: p. sa s niekým dobre, bližšie, zbežne, p. sa s niekým z videnia, osobne; Poznali sa od malička. (Tim.); expr. Poznajú sa do špiku kostí a od nepamäti sveta (Urb.) veľmi dobre a veľmi dávno.
poznať sa2, -á, -ajú dok. (s kým) zoznámiť sa s niekým: Poznal som sa s ním vo Zvolene. (Ráz.) Zajtra to bude práve rok, čo sa poznal so svojou snúbenicou. (Sev.)
poznať1, -á, -ajú nedok.
1. (čo, koho) mať správnu predstavu, znalosť, vedomosť o niečom al. o niekom (obyč. na základe skúseností, poučenia, štúdia ap.): p. cestu, kraj, okolie; p. predpisy, zákony, (základné) pravidlá niečoho; p. pomery, p. život; p. pravdu; p. cenu, hodnotu niečoho; p. niečo al. niekoho bližšie, dobre, dokonale, dôkladne, p. niečo zbežne, podrobne, presne; p. niečo naspamäť, spamäti veľmi dobre; hovor. p. niečo al. niekoho ako svoju dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre; p. hodiny vedieť určiť čas (podľa polohy ručičiek na ciferníku); Pozná kus sveta, pozná život v horách i v meste. (Fr. Kráľ) Ponáhľal sa cestou, na ktorej pozná aj v noci každý pník. (Laz.) Sibír som poznal dosiaľ len z mapy. (Jes.) Poznám tú históriu. (Krno) Poznáme svojich ľudí. (Min.) Nášho starého otca každý poznal ako veselého človeka (Fig.) každý vedel o ňom, že je veselý.
● ja ťa (ho) už (tak) poznám viem o všetkých tvojich (jeho) vlastnostiach (najmä o chybách, slabostiach); to už poznáme máme s tým (zlé) skúsenosti;
2. (koho) byť známy, oboznámený s niekým z osobného styku, poznať sa s niekým: p. niekoho osobne, z videnia, z počutia, zo spomínania, p. niekoho podľa mena; Pozná ho z vás niekto? Ani jeden z chlapcov ho nepoznal. (Zúb.) Dievčatko ľutuje, že si nikdy nepoznalo starého otca. (Janč.) Chlapci, nepoznáte Štefa Reptiša? (Tat.)
3. obyč. v zápore (koho, čo) hlásiť sa, priznávať sa k niekomu al. k niečomu: Je pyšný, nikoho nepozná, nepozdraví, neprihovorí sa. (Taj.) Teraz si synak otca nepozná. (Tat.) Keď dostane žubrienka chvostík, už ním zatrepoce a odpláva preč, už nepozná svojho hniezda. (Vaj.)
4. (čo, v zápore i čoho) (ne)pripúšťať, (ne)strpieť, (ne)mať rád: nepozná žarty, ohľady, kompromis; Nepoznajú temer oddychu. (Švant.) Livorovci nepoznali odkladania. (Fig.)
5. (čo, koho) mať na zreteli, mať ohľad na niečo, na niekoho: Vy bankári poznáte len svoj prospech. (Jégé) Nepoznáme rodinu, priateľa, len majetok. (Taj.)
6. neos. (bolo, bude) poznať (čo i so spoj. že) vidieť, badať, pozorovať: Poznať na ňom prežitú biedu. (Smrč.) Roboty na nej nebolo poznať. (Urb.) Na ňom veru bolo poznať, že rád za kratšie ťahá. (Kuk.) Umy sa, poznať ti, že si plakala. (Vaj.) Poznať, že boli veľké pŕšky. (Kuk.); používa sa ako vložka: Ten už, poznať, videl sveta. (Taj.)
7. neos. (bolo, bude) poznať (koho, čo; koho, čo po čom) byť zreteľne viditeľný, rozoznateľný: poznať (nepoznať) ho na fotografii, v maske; Tam nebudeš odfotografovaný. Nikoho nebude poznať. (Taj.) Mohla by prísť i pani, bolo by ju poznať zďaleka. (Kuk.) Notára bolo poznať po podlhovastej hlave. (Jes.)
poznať2, -á, -ajú dok.
1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť, získať vedomosti o niečom al. o niekom;
2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: p. niekoho al. niečo na prvý pohľad hneď; Dajte pozor, aby vás nik nepoznal. (Stod.) Servus, kamarát! — vykríkol som, poznajúc svojho kolegu. (Jes.) (Janko) čaká, že stará, keď ho pozná, zmení hlas. (Tim.) Poznal som ťa po kroku. (Urb.) Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); zmeniť sa na nepoznanie veľmi;
3. (koho, čo) zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým al. s niečím: On by rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Akože by som ju nepustila? Nech pozná svet, nech skúsi voľačo. (Skal.)
4. (čo, zried. i koho i so spoj. že) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Hermína hneď prvé dni poznala svoj neutešený údel. (Švant.) V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Keď pán pozná, že sú dukáty falošné, bude sa ešte väčšmi hnevať. (Jégé)
5. (čo) okúsiť, zakúsiť, pocítiť: Žilo sa jej dobre, takže nepoznala núdze. (Ondr.) A ty si lásku poznal? (Mih.); tvár, ktorá okrem materinského bozku iného nepoznala (Urb.); expr. p. niečo na vlastnej koži zažiť, prežiť;
poznávať
poznávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobúdať, získavať vedomosti o niečom al. o niekom, podrobne sa oboznamovať s vlastnosťami niečoho al. niekoho: p. prírodu; p. okolitý svet (Fig.); učiť dieťa prvé veci poznávať (Rúf.); Miško bude chodiť do špitála a tam sa bude učiť choroby poznávať. (Taj.) Najlepšie som ťa počala poznávať z tvojich listov. (Šolt.) Čítal a študoval, orientoval sa a poznával. (Fr. Kráľ)
2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomovať si, rozoznávať niekoho al. niečo známeho: V chlapovi poznával som baču spoza vrchu. (Taj.) Paľo poznával Zuzin hlas medzi inými. (Tim.) Trochu som ich po tvári poznával, ale nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Chodbu som poznával po zvláštnych zákrutách a výčnelkoch. (Hruš.)
● ja ho nepoznávam jeho konanie (reč) ma udivuje;
3. (koho) zoznamovať sa s niekým: Som rád, že vás poznávam.
4. (čo, i so spoj. že) badať, zisťovať, presviedčať sa o niečom: Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našich charakteroch mnoho trhlín! (Jes.) Poznáva, že už nemá miesta medzi ľuďmi. (Al.)
5. (čo) okusovať, pociťovať: expr. p. niečo na vlastnej koži zažívať, prežívať;
dok. poznať2