Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poznať² dok.

1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosti, predstavu, názor: p. objektívnu skutočnosť, p. pravdu

2. spoznať (význ. 2): daj pozor, aby ťa nep-li

3. zoznámiť sa: nech príde, rád by som ho p-l; teší ma, že som vás p-l

4. uvedomiť si, zbadať, zistiť, spoznať: keď p-á, že si tam nebol, bude sa hnevať

5. skúsiť zažiť, pocítiť: p. núdzu, nikdy nep-l materinskú lásku

● vtáka p-š po perí, človeka po reči; v núdzi p-š priateľa; p. niečo na vlastnej koži; zmeniť sa na nep-nie veľmi;

nedok. poznávať -a

// poznať sa² zoznámiť sa s niekým, spoznať sa: p-l som sa s ním na dovolenke; p-li sa vo vlaku

poznať², -á, -ajú dok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť, získať vedomosti o niečom al. o niekom;

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: p. niekoho al. niečo na prvý pohľad hneď; Dajte pozor, aby vás nik nepoznal. (Stod.) Servus, kamarát! — vykríkol som, poznajúc svojho kolegu. (Jes.) (Janko) čaká, že stará, keď ho pozná, zmení hlas. (Tim.) Poznal som ťa po kroku. (Urb.) Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); zmeniť sa na nepoznanie veľmi;

3. (koho, čo) zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým al. s niečím: On by rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Akože by som ju nepustila? Nech pozná svet, nech skúsi voľačo. (Skal.)

4. (čo, zried. i koho i so spoj. že) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Hermína hneď prvé dni poznala svoj neutešený údel. (Švant.) V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Keď pán pozná, že sú dukáty falošné, bude sa ešte väčšmi hnevať. (Jégé)

5. (čo) okúsiť, zakúsiť, pocítiť: Žilo sa jej dobre, takže nepoznala núdze. (Ondr.) A ty si lásku poznal? (Mih.); tvár, ktorá okrem materinského bozku iného nepoznala (Urb.); expr. p. niečo na vlastnej koži zažiť, prežiť;

poznávať

poznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobúdať, získavať vedomosti o niečom al. o niekom, podrobne sa oboznamovať s vlastnosťami niečoho al. niekoho: p. prírodu; p. okolitý svet (Fig.); učiť dieťa prvé veci poznávať (Rúf.); Miško bude chodiť do špitála a tam sa bude učiť choroby poznávať. (Taj.) Najlepšie som ťa počala poznávať z tvojich listov. (Šolt.) Čítal a študoval, orientoval sa a poznával. (Fr. Kráľ)

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomovať si, rozoznávať niekoho al. niečo známeho: V chlapovi poznával som baču spoza vrchu. (Taj.) Paľo poznával Zuzin hlas medzi inými. (Tim.) Trochu som ich po tvári poznával, ale nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Chodbu som poznával po zvláštnych zákrutách a výčnelkoch. (Hruš.)

● ja ho nepoznávam jeho konanie (reč) ma udivuje;

3. (koho) zoznamovať sa s niekým: Som rád, že vás poznávam.

4. (čo, i so spoj. že) badať, zisťovať, presviedčať sa o niečom: Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našich charakteroch mnoho trhlín! (Jes.) Poznáva, že už nemá miesta medzi ľuďmi. (Al.)

5. (čo) okusovať, pociťovať: expr. p. niečo na vlastnej koži zažívať, prežívať;

dok. poznať²