Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ssj ma

poznať2 dok.

1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosti, predstavu, názor: p. objektívnu skutočnosť, p. pravdu

2. spoznať (význ. 2): daj pozor, aby ťa nep-li

3. zoznámiť sa: nech príde, rád by som ho p-l; teší ma, že som vás p-l

4. uvedomiť si, zbadať, zistiť, spoznať: keď p-á, že si tam nebol, bude sa hnevať

5. skúsiť zažiť, pocítiť: p. núdzu, nikdy nep-l materinskú lásku

vtáka p-š po perí, človeka po reči; v núdzi p-š priateľa; p. niečo na vlastnej koži; zmeniť sa na nep-nie veľmi;

nedok. poznávať -a

// poznať sa2 zoznámiť sa s niekým, spoznať sa: p-l som sa s ním na dovolenke; p-li sa vo vlaku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poznávať ‑a ‑ajú nedok.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poznať2, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť, získať vedomosti o niečom al. o niekom;

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: p. niekoho al. niečo na prvý pohľad hneď; Dajte pozor, aby vás nik nepoznal. (Stod.) Servus, kamarát! — vykríkol som, poznajúc svojho kolegu. (Jes.) (Janko) čaká, že stará, keď ho pozná, zmení hlas. (Tim.) Poznal som ťa po kroku. (Urb.) Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); zmeniť sa na nepoznanie veľmi;

3. (koho, čo) zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým al. s niečím: On by rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Akože by som ju nepustila? Nech pozná svet, nech skúsi voľačo. (Skal.)

4. (čo, zried. i koho i so spoj. že) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Hermína hneď prvé dni poznala svoj neutešený údel. (Švant.) V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Keď pán pozná, že sú dukáty falošné, bude sa ešte väčšmi hnevať. (Jégé)

5. (čo) okúsiť, zakúsiť, pocítiť: Žilo sa jej dobre, takže nepoznala núdze. (Ondr.) A ty si lásku poznal? (Mih.); tvár, ktorá okrem materinského bozku iného nepoznala (Urb.); expr. p. niečo na vlastnej koži zažiť, prežiť;

poznávať


poznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobúdať, získavať vedomosti o niečom al. o niekom, podrobne sa oboznamovať s vlastnosťami niečoho al. niekoho: p. prírodu; p. okolitý svet (Fig.); učiť dieťa prvé veci poznávať (Rúf.); Miško bude chodiť do špitála a tam sa bude učiť choroby poznávať. (Taj.) Najlepšie som ťa počala poznávať z tvojich listov. (Šolt.) Čítal a študoval, orientoval sa a poznával. (Fr. Kráľ)

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomovať si, rozoznávať niekoho al. niečo známeho: V chlapovi poznával som baču spoza vrchu. (Taj.) Paľo poznával Zuzin hlas medzi inými. (Tim.) Trochu som ich po tvári poznával, ale nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Chodbu som poznával po zvláštnych zákrutách a výčnelkoch. (Hruš.)

ja ho nepoznávam jeho konanie (reč) ma udivuje;

3. (koho) zoznamovať sa s niekým: Som rád, že vás poznávam.

4. (čo, i so spoj. že) badať, zisťovať, presviedčať sa o niečom: Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našich charakteroch mnoho trhlín! (Jes.) Poznáva, že už nemá miesta medzi ľuďmi. (Al.)

5. (čo) okusovať, pociťovať: expr. p. niečo na vlastnej koži zažívať, prežívať;

dok. poznať2

Morfologický analyzátor

poznávať nedokonavé sloveso
(ja) poznávam VKesa+; (ty) poznávaš VKesb+; (on, ona, ono) poznáva VKesc+; (my) poznávame VKepa+; (vy) poznávate VKepb+; (oni, ony) poznávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) poznával VLesam+; (ona) poznávala VLesaf+; (ono) poznávalo VLesan+; (oni, ony) poznávali VLepah+;
(ty) poznávaj! VMesb+; (my) poznávajme! VMepa+; (vy) poznávajte! VMepb+;
(nejako) poznávajúc VHe+;
poznáwať poznáwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

poznávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor