Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pozerať, pozerať sa nedok.

1. k pozrieť 1, 2, 3, 6, 8

2. brať do ohľadu, všímať si, starať sa, hľadieť: nikdy (sa) nep-la, čo to stojí; p. (sa) vždy len na výhody

3. zračiť sa, prejavovať sa, hľadieť: z tváre mu p-á radosť; smrť (sa) mu p-á z očí; čistota p-á z každého kúta

p. (sa) ako hrom do buka (duba, putne) zamračene, nahnevano; p. (sa) ako teľa na nové vráta tváriť sa, vyzerať nechápavo; p. (sa) so založenými rukami nečinne postávať; p. (sa) na niekoho, na niečo krivým okom hnevať sa; p. (sa) na niekoho zvysoka, cez plece podceňovať ho; p. (sa) smrti do tváre byť v smrteľnom nebezpečenstve; rád (sa) p-á na dno pohára, do fľaše rád si vypije;

nepozerajúc na predl. s A vyj. vylučovanie, nehľadiac na: pracoval n. na únavu


pozrieť, pozrieť sa -ie -ú dok.

1. uprieť zrak, podívať sa: p. (sa) na hodinky; p. (sa) do zrkadla; uprene (sa) na niekoho, za niekým, po niekom p.

2. (na koho, na čo) i pozrieť (si) (koho, čo) zrakom preskúmať, (dôkladne) prezrieť, obzrieť: p. (sa) so záujmom na tanečníka; p. (si) obrázky, p. (sa) na obrázky

3. zrakom zistiť, overiť, podívať sa: p-m (sa), či zemiaky ešte nevrú; p-l (sa), odkiaľ vychádza krik

4. pohľadať, popozerať, podívať sa: p-m (sa) ešte v skrini; p-i sa niekde za prácou; v dave p-l známych

5. (v inf. po slovesách pohybu) prísť s istým cieľom, navštíviť, podívať sa: ísť (sa) p. na chorého, na výstavu, ísť p. chorého, výstavu; prísť (sa) p. na rodné mesto, prísť p. rodné mesto; načo si prišiel? – iba tak p. (sa); bola (sa) p., či chorý spí

6. (na koho, na čo, za kým, čím) i pozrieť (koho, čo) obrátiť pozornosť, všimnúť si, podívať sa: p-i (sa) na tie deti, ako sa hrajú; p-i (sa), kto je tam; za dievčaťom, na dievča (sa) ani nep-ie; p-i malého, či spí

7. zbežne prečítať, podívať sa, nazrieť: p. (sa) do novín

8. (na čo) i pozrieť si (čo) preskúmať, posúdiť, zhodnotiť, podívať sa: musíme (sa) p. na pokazené hodiny; p. (sa) na vec lepšie, p. si vec lepšie

9. hovor. expr. energicky sa proti niečomu postaviť, ozvať sa, podívať sa: to by sme sa p-li, či ho ta pustia!

10. hovor. expr. v rozk. má význam blízky a) cit. s upozorňovacou funkciou: p-te (sa), čo s nimi porobili! p-me(že) (sa)! výraz prekvapenia ap.; p-me (ho), ako sa len hnevá! b) čast. s funkciou nadväzovať na kontext al. situáciu a vyjadrovať vysvetlenie: p-i (sa), na to si ešte primladý; p-te (sa), veď ste sa o to uchádzali!

p. (sa) pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu; p. (sa) skutočnosti do tváre nezľaknúť sa ťažkostí; expr.: p. (sa) niekomu, niečomu na zuby bližšie si všimnúť; p. (sa) niekomu na prsty preveriť jeho prácu, činy; strach p.! to je strašné, škaredé! radosť p.! to je pekné, príjemné!

nedok. k 1, 2, 3, 6, 8 pozerať, pozerať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozerať, pozerať sa ‑á ‑ajú nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveňohŕdaťzastar. povŕhaťkniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychomfraz. expr. ohŕňať nos/pery/gambyohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostenímfraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastiepren. expr.: pľuťpľuvaťkašlaťkašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť


podceňovať nedostatočne oceňovať skutočnú hodnotu (op. preceňovať) • zaznávať: podceňoval, zaznával jej orientačný zmyselstavať do úzadia (niekoho, niečo): mladšieho syna stavia vždy do úzadianeuznávať: neuznáva organizačné schopnosti inéhozneuznávať: jeho maliarske dielo zneuznávali dlhé rokydegradovať: degradovať význam sviatkuzried. máliť (Jesenský)zried. malicherniť: malicherní každý mužov činfraz.: pozerať (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, niečo)


pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozerať (sa), -á, -ajú nedok.

1. (na koho, na čo, do čoho, po kom, po čom, za kým, za čím, kam i bezpred.) zrakom sledovať, pozorovať niekoho al. niečo, dívať sa, hľadieť: p. (sa) na niekoho, p. (sa) pred seba, p. (sa) do diaľky, p. (sa) do tmy, p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) na mesiac, na hviezdy, p. (sa) do zrkadla, p. (sa) na hodinky, p. (sa) von oblokom, p. (sa) po izbe; Adamko pozerá po všetkých. (Ráz.); p. (sa) za odchádzajúcim vlakom; p. (sa) pekne, milo, prívetivo, p. (sa) placho, nedôverčivo, nechápavo, s údivom, vyjavene, neprítomne, ostro, uprene; p. (sa) ako hrom do buka nahnevane; p. (sa) pod nohy dávať si pozor pri chôdzi; pozerajú (sa) jeden na druhého obyč. pri prekvapení al. nedorozumení; p. (sa) do zeme obyč. pri zahanbení, pri pocite hanby, v rozpakoch ap.; Ty pozeráš len na špice svojich bagančí (Min.) nevšímaš si veci okolo seba, nemáš rozhľad;

pren. (o veciach) smerovať, byť obrátený niekam (obyč. prednou stranou): obloky pozerajú na ulicu, do dvora, do záhrady

nemôže (sa) na to (na niečo) p. nemôže to (niečo) zniesť; p. (sa) so založenými rukami nečinne stáť; p. (sa) s otvorenými ústami, hovor. trochu hrubé ako teľa (na nové vráta) tváriť sa nechápavo, hlúpo; p. (sa) so zatajeným dychom sledovať niečo s napätím; p. (sa) na niekoho (na niečo) zvysoka, cez plece pohŕdať ním (tým), podceňovať ho (to); p. (sa) na niekoho (na niečo) krivo, krivým okom hnevať sa na niekoho (na niečo); p. (sa) smrti do očí byť blízko smrti; hovor. žart. rád (sa) pozerá na dno pohára, do fľaše rád si vypije;

2. obyč. v spojení s vedľajšou vetou zrakom, pohľadom zisťovať, overovať si niečo: Pozeráme sa, čo sa robí. (Kuk.) Pozeral, kto to hádže. (Jégé) Prešiel si dlaňou po tvári a pozeral, či je nie zakrvavený. (Jes.)

3. hovor. (za kým, zried. i za čím) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): Vyrástol na pekného šuhaja, za ktorým dievčatá pozerali. (Jégé) Pohráva sa naraz s dvoma dievčatami. Naraz za dvoma pozerá. (Tat.) Ľudia pozerajú vždy len za tým, čoho nemajú (Kuk.) túžia po tom.

4. (na čo) všímať si niečo, dbať, starať sa o niečo, brať do ohľadu niečo: Všetky jedlá jej liali do jedného hrnca. Čo z toho bolo, na to nepozerala, iba že mala čím zahnať hlad. (Tomašč.) Nebolo vám hľadieť na dom vybielený, bolo vám pozerať na veniec zelený. (J. Kráľ)

nepozerajúc na to, že ... bez ohľadu na to, že ...;

5. (na koho, na čo ako; na koho, na čo ako na koho, na čo) posudzovať niekoho (niečo); pokladať niekoho (niečo) za niekoho (za niečo): Keby som vedela, že takto na mňa pozeráte, myslela by som si, že vidíte iba to, čo je nezdravé. (Zúb.) (Každá vec) dá sa riešiť záporne i kladne. Závisí od toho, ako na ňu pozeráš. (Jes.) Vysvetľujem mu, aby nepozeral na nás ako na nepriateľov. (Tomašč.) Nikdy mi ani na um neprišlo pozerať na ne (sochy) ako na predmety úcty a zbožňovania. (Zúb.)

6. zračiť sa, prejavovať sa navonok (o javoch): čistota tam pozerá z každého kúta je tam veľmi čisto

Smrť mu z očú pozerá (Tim.) je smrteľne chorý, je blízko smrti;

dok. k 1, 2 pozrieť (sa)

|| pozerať (koho, čo)

1. zrakom, pohľadom skúmať, obzerať, prezerať: p. obrázky, fotografie, p. novú knihu; Šla budúcu nevestu pozerať. (Taj.) Chodili ma pozerať ako na divy. (Tim.) Prišli sme za ním (za otcom), nie Dunaj pozerať. (Zúb.)

2. (pohľadom) hľadať; vyzerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí); Pozeral som ju (kravu), že bude na ceste, — tam jej niet. (Kuk.);

dok. pozrieť


pozrieť (sa), -zrie, -zrú, -zrel, rozk. -zri dok.

1. (na koho, na čo, po kom, po čom, za kým, za čím, kam) uprieť zrak na niekoho al. na niečo, podívať sa: p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) pred seba, p. (sa) von oblokom, p. (sa) na hodinky, p. (sa) do zrkadla; p. (sa) na niekoho pekne, milo, prísne, vyčítavo, významne; pozrel sa po izbe (Tim.); p. sa za niekým obzrieť sa; p. (sa) na niekoho cez plece pohŕdavo, povýšene

p. (sa) niekomu, niečomu (smelo) do očí (do tváre) prejaviť odvahu, smelosť; p. (sa) pravde (smelo) do očí nebáť sa zistiť pravdu; p. (sa) skutočnosti (smelo) do tváre nezľaknúť sa nepríjemností, ťažkostí; nemohol by som (sa) mu (jej) p. do očí hanbil by som sa pred ním (pred ňou); hovor. p. (sa) niekomu, niečomu na zuby bližšie si niekoho, niečo všimnúť; p. (sa) niekomu na prsty preveriť si, skontrolovať jeho prácu, jeho činy; strach (hrôza) p. o niečom strašnom, (veľmi) škaredom; radosť (na neho, naň, na ňu, na to) p. o niečom peknom, milom, príjemnom;

2. (obyč. v spojení s vedľajšou vetou) pohľadom zistiť, overiť si niečo: Vyjde z kuchyne pozrieť, aký to zhon v pitvore. (Kuk.) (Bolo treba) pozrieť, čo sa v noci porobilo na dvore. (Ondr.) Bol som sa pozrieť, či kone majú čo žrať. (Fig.)

3. (za kým, za čím, kam, bezpredm. i so spoj. či) pohľadať niečo niekde, popozerať sa za niečím: p. sa za prácou, za zárobkom; Nemáte jeho fotografiu? Neviem. Musel by som doma pozrieť. (Bedn.) Rudo odbehne pozrieť do kufra, či nemá aj tú (báseň). (Gab.); dobre si (sa) pozrel?, dobre (sa) pozri! niekomu, kto niečo bezvýsledne hľadá;

4. v neurč. po slovesách pohybu (na koho, na čo i bezpredm.) prísť, ísť niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prišiel som sa na vás pozrieť, ako sa máte, ako žijete; Zašiel si pozrieť na miesta, kde strávil svoje detstvo. (Ondr.) Prečo si prišiel? — Pozrieť. (Jil.)

5. (na koho, na čo) obrátiť pozornosť, všimnúť si niekoho, niečo: Pozri na svoju dcérku, má už osemnásť rokov a stvára divé kúsky. (Vaj.) Pozri na psa, mačku, hovädo, ako sa oblizujú, rany sa hoja. (Rys.); na seba sa pozri! niekomu, kto niekoho posudzuje, kritizuje, ohovára;

6. (na čo i bezpredm.) oboznámiť sa s obsahom nejakého textu, (zbežne) prečítať niečo: Tomáš sprvu nechcel pozrieť na obsah lístka. (Zúb.) Čo dobrého?, pýta sa, nepozrúc ani, čo v písme stojí. (Ráz.); pozri ďalej, pozri na str. ... odkazy v texte;

7. (na čo) posúdiť, zhodnotiť niečo, zaujať stanovisko k niečomu: Pozrime na veci celkom nezaujato. (Laz.) Príde mi pozrieť na minulosť znovu. (Ondr.) Pozreli na vec každý z vlastnej strany. (Bend.)

8. v rozk.význam blízky citoslovciam s apelovou funkciou;

a. pozri (sa), pozrite (sa), pri zosilnení pozriže (sa), pozriteže (sa) ukazuje na niekoho, na niečo, upozorňuje, obracia pozornosť na niekoho, na niečo (= hľa): „Pozrite, tam je hľa,“ ukazuje Betka Adamovi koňa na neďalekej medzi. (Jégé) Pozri, ako ja chytro (vyslovím): poprekoprcovali. (Ráz.-Mart.) Pozriteže, do tejto súčiastky sa donedávna zakrúcal len jeden nožík. (Gab.)

b. pozri (sa)!, pozrite (sa)!, pozrime (sa), pri zosilnení pozriže (sa)!, pozriteže (sa)!, pozrimeže (sa) výrazy vyjadrujúce prekvapenie, údiv al. rozhorčenie: Žobrák, ešte pred rokom sa musel po bruchu plaziť pred ním a teraz pozri, aký kohút! (Min.) No, pozrime sa! Aký chlapisko vyrástol z teba! (Urb.) Pozrimeže sa, vlastná žena sa ti ešte bude protiviť. (Stod.)

c. pozri (sa), pozrite (sa) výraz, ktorým obraciame pozornosť osloveného na to, čo mu chceme povedať (obyč. ak ho chceme o niečom presvedčiť, ak mu dohovárame ap.): Ema, pozri, ja viem, o čo ide Tretinovi. (bedn.) Pozrite, milé dieťa, ste príliš mladá. (Rúf.) Pozrite, Martinko, ste richtárov syn, na ktorého veľa dajú. (Ráz.);

nedok. k 1-3, 6, 7 pozerať (sa)

|| pozrieť

1. (koho, čo) prezrieť, obzrieť: p. si obrázky, fotografie; p. si niekoho al. niečo so záujmom; Majster si prišiel pozrieť moju prácu. (Zúb.) Keď budete v Moskve, nezabudnite si pozrieť metro. (Jes-á) Pozrieť si dievča nie je hanba. (Jes.) Túži byť osamote a pozrieť sa v zrkadle. (Tim.)

2. v neurč. po slovesách pohybu (koho, čo) prísť k niekomu al. niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prísť p. chorého; prísť p. známe miesta, ísť p. rodný kraj; Poďme pozrieť mamičku, čo robí. (Tim.) Išli sme ich pozrieť, zhovárali sa posunkami. (Taj.) Prišiel ma kedy-tedy pozrieť a opýtal sa, ako sa mi vodí. (Zúb.) Dosiaľ som ho nebol pozrieť, ako býva. (Tat.)

3. (koho, čo) pohľadom vyhľadať, popozerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí);

4. (čo) nazrieť do niečoho; zbežne prečítať: Na fiškála cengajú, aby pozrel „grundbuch“. (Jes.) Keď ho (román) vezmem do ruky, pozriem mu koniec. (Kuk.)

5. (koho, čo) obrátiť pozornosť na niekoho, na niečo, všimnúť si: Pozri tú strigu, ako s metlou stojí. (Kuk.) Len chcieť treba a zvládneš to. Pozri mňa! (Ráz.) Pozri ho (ľud), jak omdlieva na nevoľnom loži. (Botto)

6. pozri ho! pozrime ho! výraz blízky citoslovciam, vyjadrujúci prekvapenie (obyč. nepríjemné) al. rozhorčenie: Chrapún dedinský, pozri ho, ako sa nadrapuje! (Min.) Aha ... aha ... Pozrime ho! Kam mieri? (Urb.) Pozrime ho, pána, je najedovaný. (Gráf);

nedok. k 1, 3 pozerať

Morfologický analyzátor

pozerať nedokonavé sloveso
(ja) pozerám VKesa+; (ty) pozeráš VKesb+; (on, ona, ono) pozerá VKesc+; (my) pozeráme VKepa+; (vy) pozeráte VKepb+; (oni, ony) pozerajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pozeral VLesam+; (ona) pozerala VLesaf+; (ono) pozeralo VLesan+; (oni, ony) pozerali VLepah+;
(ty) pozeraj! VMesb+; (my) pozerajme! VMepa+; (vy) pozerajte! VMepb+;
(nejako) pozerajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor