pozemok -mku m. ohraničená, na istý cieľ vymedzená časť pôdy: stavebný, poľnohospodársky p., vymeriavať p-y, kúpiť p.;
pozemkový príd.: p-á daň, p-á reforma; p-á kniha evidujúca nehnuteľnosti
pozemok -mku pl. N -mky m.
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
pozemok p. pôda 1
pozemok, -mku m. presne vymedzená, ohraničená časť zeme, určená na poľnohospodárske al. stavebné účely: stavebný, poľnohospodársky, lesný p.; výmera p-u; obecný p.; p. pod školu (Taj.); kúpiť, predať, prenajať p.;
pozemkový príd. týkajúci sa pozemku: práv. p-á kniha úradný súpis nehnuteľného majetku i všetky zariadenia s tým súvisiace (kancelária, vložky, mapy, archív atď.); p-á daň, p-á renta, p-á reforma, p. zákon, p-é vlastníctvo; hist. p-á šľachta príslušníci šľachty vlastniaci pozemky veľkej rozlohy