Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pozdraviť dok.

1. (koho) i pozdraviť sa (komu) prejaviť úctu pozdravom: úctivo, slušne sa p. učiteľovi; p-l ho kývnutím; priateľsky ho p-l

2. odovzdať pozdrav: p-vte rodičov; dal nás p.

3. (nadšene) privítať, uvítať: diváci p-li víťazné družstvo;

nedok. pozdravovať, k 1 i pozdravovať sa

p-m vás, ťa pozdrav

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozdravovať (koho), pozdravovať sa (komu) ‑uje ‑ujú nedok.

klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomnýmpozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúcehozastar. uklonkovať sa (Vansová)

2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvuuctiť (si)vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu krásecirk. adorovaťvzývať: adorovanie, vzývanie Bohaohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťoufraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfomexpr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti


pozdravovať sa p. pozdravovať 1


pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďalekamenej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravilklaňať saukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutísalutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári

2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidentamenej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu


ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetreohýbať sazohýbať saohýnať sazohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem

2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klaniapozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstavenéhozastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozdraviť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo i bezpredm.) prejaviť niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dať pozdrav, pozdraviť sa: úctivo, slušne, pekne, srdečne, prívetivo p. niekoho; (Stano) ju pozdravil, pozdvihnúc klobúk. (Vaj.) „Dobrý večer, mladá pani,“ pozdravil rušňovodič. (Vám.) Rapoš trasúcou rukou dôstojne pozdravil lokomotívu. (Rys.) Pozdravil ju len pohľadom. (Jes.) Pozdravil cez zuby (Tim.) nedbalo, neúctivo;

pren. žart. udrieť: Keby stretol toho šviháka, tak by ho lakťom pozdravil, že by mu musel rebrá zlomiť. (Vaj.)

2. (koho; koho od koho) odovzdať pozdrav niekomu: Pozdravte svoju mamu odo mňa. (Šolt.) Pozdravte mi Katicu a povedzte, že som tu bol. (Kuk.)

hovor. dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Ondro dal pozdraviť celú obec. (Taj.)

3. (koho, čo) privítať, uvítať (obyč. nadšene al. slávnostne): „Hurá, kováč!“ pozdravili ho veselým kríkom. (Tat.) V Pešti pozdravilo Moyzesa slovenské meštianstvo. (Vaj.) Tou novinou ju pozdravil úsvit nového dňa. (Kuk.);

nedok. pozdravovať


pozdraviť sa, -í, -ia dok. (komu i bezpredm.)

1. pozdraviť niekoho: „Dobrý večer!“ pozdravia sa slušne ženičke. (Ráz.) Klátová sa úctivo pozdravila a vyšla. (Jil.)

2. zried. odovzdať pozdrav: A materi sa pozdrav, že sme šťastlivo došli. (Taj.)

hovor. dať sa p. niekomu poslať po niekom pozdrav: Tak sa jej dám pozdraviť, že alebo príde naskutku domov, alebo ju vymknem (Tat.) odkazujem jej; žart. Ťarbák sa ti dal pozdraviť niekomu kto ukázal nešikovnosť, neobratnosť v niečom;

nedok. k 1 pozdravovať sa


pozdravovať sa, -uje, -ujú nedok. (komu) pozdravovať niekoho: Vždy som sa (učiteľke) naradovaná z diaľky pozdravovala. (Fig.) Ivan sa usmieva a pozdravuje sa nám „Pá!“ (Šolt.);

dok. pozdraviť sa


pozdravovať, -uje, -ujú nedok.

1. obyč. opak. (koho, čo i bezpredm.) prejavovať niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dávať pozdrav niekomu al. niečomu, pozdravovať sa, zdraviť: úctivo, slušne, srdečne, milo p. niekoho; Jeho druhovia z fabriky ho zďaleka pozdravovali. (Ráz.-Mart.) Ráno pri stretnutí som nepozdravoval. (Jes.)

2. (koho, čo) vítať (obyč. slávnostne al. nadšene): Gajda bol hrdinom čias. Na banketoch ho rečníci pozdravovali, oslavovali. (Jes.) Igor spieva; hlasom pozdravuje ráno. (Jaš.) Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! (Hviezd.)

3. dok. i nedok. (koho) odovzdať pozdrav niekomu; posielať pozdrav niekomu po niekom: Pozdravuj tatu na vojne. (Fig.)

dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Francko dal pozdravovať rodinu až do tretieho pokolenia. (Tim.);

dok. pozdraviť

Morfologický analyzátor

pozdravovať nedokonavé sloveso
(ja) pozdravujem VKesa+; (ty) pozdravuješ VKesb+; (on, ona, ono) pozdravuje VKesc+; (my) pozdravujeme VKepa+; (vy) pozdravujete VKepb+; (oni, ony) pozdravujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pozdravoval VLesam+; (ona) pozdravovala VLesaf+; (ono) pozdravovalo VLesan+; (oni, ony) pozdravovali VLepah+;
(ty) pozdravuj! VMesb+; (my) pozdravujme! VMepa+; (vy) pozdravujte! VMepb+;
(nejako) pozdravujúc VHe+;
pozdrawowať pozdrawowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pozdravovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor