Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pozdraviť dok.

1. (koho) i pozdraviť sa (komu) prejaviť úctu pozdravom: úctivo, slušne sa p. učiteľovi; p-l ho kývnutím; priateľsky ho p-l

2. odovzdať pozdrav: p-vte rodičov; dal nás p.

3. (nadšene) privítať, uvítať: diváci p-li víťazné družstvo;

nedok. pozdravovať, k 1 i pozdravovať sa

p-m vás, ťa pozdrav

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pozdraviť (koho), pozdraviť sa (komu) ‑í ‑ia dok.

pozdraviť sa p. pozdraviť 1


pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo al. nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdraviliexpr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať

pokloniť saukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy al. hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasompokývaťpokývnuť (pozdraviť kývnutím) • zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutovalhovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!) • popozdravovať (koho) • popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi

2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom • privítaťuvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskomzvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom


privítať 1. prichádzajúcemu prejaviť úctu, pri príchode zdvorilo uctiť • uvítať: vrelo privítať, uvítať hostízvítať: srdečne sa navzájom zvítalipozdraviť (obyč. slávnostne, nadšene): prezidenta na letisku pozdravili predstavitelia vlády; pri príchode sa pozdravili úsmevom

2. prichádzajúcemu rozličným spôsobom dať najavo svoj vzťah • uvítať: publikum privítalo, uvítalo herca potleskom, piskotompozdraviť (žičlivo, zdvorilo privítať) • prijať: prijať niekoho vľúdne, s radosťou, chladne

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pozdraviť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo i bezpredm.) prejaviť niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dať pozdrav, pozdraviť sa: úctivo, slušne, pekne, srdečne, prívetivo p. niekoho; (Stano) ju pozdravil, pozdvihnúc klobúk. (Vaj.) „Dobrý večer, mladá pani,“ pozdravil rušňovodič. (Vám.) Rapoš trasúcou rukou dôstojne pozdravil lokomotívu. (Rys.) Pozdravil ju len pohľadom. (Jes.) Pozdravil cez zuby (Tim.) nedbalo, neúctivo;

pren. žart. udrieť: Keby stretol toho šviháka, tak by ho lakťom pozdravil, že by mu musel rebrá zlomiť. (Vaj.)

2. (koho; koho od koho) odovzdať pozdrav niekomu: Pozdravte svoju mamu odo mňa. (Šolt.) Pozdravte mi Katicu a povedzte, že som tu bol. (Kuk.)

hovor. dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Ondro dal pozdraviť celú obec. (Taj.)

3. (koho, čo) privítať, uvítať (obyč. nadšene al. slávnostne): „Hurá, kováč!“ pozdravili ho veselým kríkom. (Tat.) V Pešti pozdravilo Moyzesa slovenské meštianstvo. (Vaj.) Tou novinou ju pozdravil úsvit nového dňa. (Kuk.);

nedok. pozdravovať


pozdraviť sa, -í, -ia dok. (komu i bezpredm.)

1. pozdraviť niekoho: „Dobrý večer!“ pozdravia sa slušne ženičke. (Ráz.) Klátová sa úctivo pozdravila a vyšla. (Jil.)

2. zried. odovzdať pozdrav: A materi sa pozdrav, že sme šťastlivo došli. (Taj.)

hovor. dať sa p. niekomu poslať po niekom pozdrav: Tak sa jej dám pozdraviť, že alebo príde naskutku domov, alebo ju vymknem (Tat.) odkazujem jej; žart. Ťarbák sa ti dal pozdraviť niekomu kto ukázal nešikovnosť, neobratnosť v niečom;

nedok. k 1 pozdravovať sa


pozdravovať sa, -uje, -ujú nedok. (komu) pozdravovať niekoho: Vždy som sa (učiteľke) naradovaná z diaľky pozdravovala. (Fig.) Ivan sa usmieva a pozdravuje sa nám „Pá!“ (Šolt.);

dok. pozdraviť sa


pozdravovať, -uje, -ujú nedok.

1. obyč. opak. (koho, čo i bezpredm.) prejavovať niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dávať pozdrav niekomu al. niečomu, pozdravovať sa, zdraviť: úctivo, slušne, srdečne, milo p. niekoho; Jeho druhovia z fabriky ho zďaleka pozdravovali. (Ráz.-Mart.) Ráno pri stretnutí som nepozdravoval. (Jes.)

2. (koho, čo) vítať (obyč. slávnostne al. nadšene): Gajda bol hrdinom čias. Na banketoch ho rečníci pozdravovali, oslavovali. (Jes.) Igor spieva; hlasom pozdravuje ráno. (Jaš.) Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! (Hviezd.)

3. dok. i nedok. (koho) odovzdať pozdrav niekomu; posielať pozdrav niekomu po niekom: Pozdravuj tatu na vojne. (Fig.)

dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Francko dal pozdravovať rodinu až do tretieho pokolenia. (Tim.);

dok. pozdraviť

Morfologický analyzátor

pozdraviť dokonavé sloveso
(ja) pozdravím VKdsa+; (ty) pozdravíš VKdsb+; (on, ona, ono) pozdraví VKdsc+; (my) pozdravíme VKdpa+; (vy) pozdravíte VKdpb+; (oni, ony) pozdravia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pozdravil VLdsam+; (ona) pozdravila VLdsaf+; (ono) pozdravilo VLdsan+; (oni, ony) pozdravili VLdpah+;
(ty) pozdrav! VMdsb+; (my) pozdravme! VMdpa+; (vy) pozdravte! VMdpb+;
(nejako) pozdraviac VHd+;
pozdrawiť pozdrawiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pozdraviť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor