pozdravenie -ia s. pozdrav: priateľské p.; priniesol mi p. od rodičov
pozdravenie p. pozdrav 1
pozdrav 1. konvenčne ustálený prejav úcty, priateľstva pri stretnutí vyjadrený gestom al. formulou • kniž. pozdravenie: rozísť sa bez pozdravu, bez pozdravenia • kniž. poklona: ísť na poklonu (Zechenter)
2. p. prejav 1 3. p. blahoželanie
pozdravenie, -ia str.
1. pozdrav: priateľské p. (Jégé); Darina kývla na pozdravenie. (Tim.) Neochotne mi zaďakoval na pozdravenie. (Taj.) Mládenček ti doniesol pozdravenie od bratov. (Bedn.) Prešiel, a ani pekného pozdravenia mi nedal (Tat.) nepozdravil.
● Aké pozdravenie, také ďakovanie (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie;
2. zried. uzdravenie, vyzdravenie: Ak vyjdem z pokušenia, bude mi moje pozdravenie útechou. (Vaj.)
(jedno) pozdravenie; (bez) pozdravenia; (k) pozdraveniu; (vidím) pozdravenie; (hej) pozdravenie!; (o) pozdravení; (s) pozdravením;
(tri) pozdravenia; (bez) pozdravení; (k) pozdraveniam; (vidím) pozdravenia; (hej) pozdravenia!; (o) pozdraveniach; (s) pozdraveniami;