Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pozde prísl. nár. al. zastar. neskoro (význ. 1, 2): prísť niekde p.; bolo to p. v noci

pozde, 2. st. pozdejšie prísl.

1. po uplynutí určitého, náležitého času, neskoro: prísť niekam p.; Zle je naprávať, keď je už pozde (Kuk.) keď to už nemá význam; hovor. už je pozde, milý drozde človeku, ktorý niečo zameškal; lepšie pozde, ako nikdy ospravedlňovanie pri oneskorení;

2. v pokročilom čase, neskoro: vstávať, líhať si p., p. v noci; robiť niečo p. do noci; Mate sa oženil dosť pozde (Kuk.) v staršom veku. Syna ožení už čosi-kamsi. A to už pozde nebude (Tim.) nebude to dlho trvať, bude to zakrátko.

pozde prísl
1. po uplynutí určeného času, neskoro, op. včas, načas: zbehli se Nemcy se wssech stran welmi w kratkem času, ale pozde, giž haydussi byli daleko (RUŽOMBEROK 1605); gest protestacio pozde vczinena post terminum (B. BYSTRICA 1610); Samson poznal a od Boha opussteny (MS 1758); wssak ale ode mna estye pozdegsie se tam giny ustanowily (KALINOV 1789)
F. ale pozde, milý drozde, na ne (rozkoše) hledet potem, když te guss zwala pekná tvár do bidy, nechagu pod plotem (GV 1755) o človeku, kt. niečo zameškal; pozde bycha honiti (SiN 1678) neskoro je plakať nad rozliatym mliekom
2. v pokročilom, neskorom čase, neskoro: ponewacz se (žito a raž) pozde sili, až po swatem Michale, pozde y zrali (BÍŇOVCE 1607); nekterj strom se richle puči, gini pak pozde (SP 1696); pervesperi: wélmy pozďe, wélmy neskoro wečer (KS 1763); pan Kisselly Boltižár pozde od sweho nočneho wichažani se nawracugicy (LIPTOV 1763)
F. kdo pozde chodí, sám sebe škodí (PV 18. st)