pozbaviť dok. kniž. zbaviť1 (význ. 3): p. niekoho funkcie, úradu; p. niekoho slobody;
nedok. pozbavovať
pozbaviť, -í, -ia dok. (koho čoho) odobrať, odňať niekomu niečo (obyč. proti jeho vôli), pripraviť niekoho o niečo: p. niekoho funkcie, úradu, hodnosti; pozbavený cti (Jes.); hovor. rozumu, zmyslov pozbavený šialený, bláznivý; Mňa to pozbaví rozumu, verte, že zle skončím! (Tim.); práv. p. niekoho (osobnej) slobody, svojprávnosti, práv;
nedok. pozbavovať, -uje, -ujú
|| pozbaviť sa (čoho) pripraviť sa o niečo: (Zuza) mala dve možnosti: predať Magátovi horu, alebo predať kravu a tak sa pozbaviť výživy. (Jil.); žart. p. sa peňazí minúť ich;
nedok. pozbavovať sa