pozabudnúť -e -ú -dol dok. na chvíľu, na istý čas zabudnúť: p. na priateľa; p-la, že ...
// pozabudnúť sa trocha sa zabudnúť: p-l sa a vyzradil to
pozabudnúť p. zabudnúť 1
zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinu • pozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcich • fraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavy • pren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavy • hovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobuse • pren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochoval • zanedbať • práv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákona • zastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhy • pozabúdať (postupne zabudnúť)
2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť
3. p. odpustiť
pozabudnúť, -ne, -nú, -dol dok. (na čo, na koho, zried. i o čom, bezpredm., s neurč. i so spoj. že) na chvíľu, na istý čas zabudnúť: Eva pozabudla na všetko i na Jurka. (Kuk.) Šli vedno a smiali sa — pozabudnúc o nešťastí Ďurovom. (Tim.) To bolo dávno, čo som sa učila po nemecky. Už som i hodne pozabudla. (Al.) I klietku pozabudla zamknúť. (Gab.) Pozabudol, že je doma a že ho mať počúva. (Hor.)
|| pozabudnúť sa urobiť niečo mimovoľne, nedopatrením; neovládnuť sa: Neraz som sa pozabudol a chcel chytiť niečo pravou rukou, a svoj omyl som zbadal až pri pohľade na kýpeť. (Zúb.) Mamička užasnutá pozabudnúc sa zvolala: „Blázniš sa, dievča?!“ (Tim.);
pren. hovor. žart. zjemn. (o slobodnej žene) prísť do druhého stavu, otehotnieť, prespať sa: Tuto Eva Harbuľka — pozabudla sa. S kýmže to spáchala? (Ráz.)