povzdych -u m. povzdychnutie: odpovedať s p-om
povzdych p. vzdych
výdych vypustenie vzduchu z pľúc: hlboký výdych • vzdych • povzdych (výdych sprevádzajúci citové pohnutie): z hrude sa mu vydral ťažký vzdych • odb. exspirácia
vzdych vydýchnutie sprevádzajúce nejaké citové pohnutie: hlboký vzdych, ľúbostné vzdychy • povzdych • povzdychnutie (ľahký vzdych): odpovedať s povzdychom • ston (hlasný, bolestný vzdych): ťažké stony chorého • vzlyk (plačlivý vzdych): žalostný vzlyk
povzdych, -u m. vzdych, vzdychnutie, povzdychnutie, často spojené s krátkym rečovým prejavom pocitov, citov a nálad: „Sny sú sny,“ odvetila s ľahkým povzdychom Julka. (Kuk.) Marka sa uložila (do postele) s hlbokým povzdychom. (Rys.); p. spokojnosti (Roy); Chlapi popri strekoch žltých slín preciedzali povzdychy: „Zle je to, zle s nami. “ (Fr. Kráľ)
(jeden) povzdych; (bez) povzdychu; (k) povzdychu; (vidím) povzdych; (hej) povzdych!; (o) povzdychu; (s) povzdychom;
(štyri) povzdychy; (bez) povzdychov; (k) povzdychom; (vidím) povzdychy; (hej) povzdychy!; (o) povzdychoch; (s) povzdychmi;