povzbudiť dok.
1. dodať odvahu, podnietiť do činnosti: p. kolektív do práce; p. družstvo na vyšší výkon; p. herca potleskom
2. urobiť intenzívnejším; vzpružiť, oživiť: p. srdcovú činnosť, p. záujem o umenie;
nedok. povzbudzovať
povzbudiť -dí -dia povzbuď! -dil -diac -dený -denie dok.
občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiť • vzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežil • posilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvil • povzbudiť: káva ustatého povzbudí • zvlažiť • ovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústa • obodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrila • zotaviť • zregenerovať • expr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil
2. p. oživiť 2, 3
osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviť • vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilo • povzbudiť: káva nás povzbudila • rozobrať • prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebral • potúžiť • posilniť: koňak ho potúžil, posilnil • ochladiť • ovlažiť • povlažiť • zvlažiť • zried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si pery • obodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilo • zotaviť • zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavil • omladiť • zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť
podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky
2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov
pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)
2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval
3. p. dojať 1
posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiť • povzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružilo • občerstviť • obodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojom • osviežiť: spánok dieťa osviežil • expr. zried. potúžiť (alkoholom)
2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniť • utužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyv • utvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienke • kniž. umocniť • zintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekoho • zvýšiť • zväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosť • spevniť: spevniť normu
povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania • aktivizovať • zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine • podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz • pohnúť • expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť • expr.: vyburcovať • zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu • naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek • kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov • lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva • vzpružiť • obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila • osviežiť • oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu • kniž. animovať: animovať prítomných do spevu
vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilní • povzbudiť • podnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikať • občerstviť • osviežiť • obodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrou • expr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohy • oživiť • expr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy
povzbudiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo; koho, čo do čoho, k čomu i bezpredm.) dodať niekomu al. niečomu odvahu, podnietiť niekoho al. niečo do nejakej činnosti: Ľuďom treba niečo povedať, povzbudiť ich, oduševniť. (Heč.) Zišli sme sa tu, aby sme povzbudili dedinu. (Urbk.) Povzbudil koňa do behu. (Jégé) (Barma) povzbudil (chlapov) k ďalšiemu spevu. (Jil.) Slovíčko úprimné povzbudí v úfnosti. (Jes.) Našiel som si hviezdu, čo povzbudí a poteší. (Žáry)
2. (čo) oživiť, podnietiť: p. niečí záujem; p. usilovnosť (Rys.);
nedok. povzbudzovať, -uje, -ujú
povzbudiť [po(v)z-, podz-] dk 1. koho k čomu dodať niekomu odvahu, podnietiť niekoho do nej. činnosti (obyč. pozitívnej): když pak se wispim, zas mne zbud a k praci dobre hned powzbud (KK 1709); sám s. Pawel widj se mi, že mne chce pozbudjťi (MP 1718); o, Panno Maria, klesagicich hrissnikuw gsi pozdwihla, mdlich a truchliwich ku obweseleni gsi pozbudila (MS 1749); potreba gest, abi Pan Buch biče, korbače na podruczi mel, z kterima bi kazdodene wistupki swogich sprawedliwich potrestal aneb gich k cnostam powzbudil a priwgedel (MS 1758); kteri den gest, genž by mňe nepodzbuďil k takowemuto winšowány? (MaS 1776) F. p. k životu večnému a neskonalému koho oživiť niekoho: (Kristus) račy na nas okem otcowskym w tomto smutnem zhromaždeny pohlednuty, zarmucenych potessyty a mrtvych k žywotu wečnemu a neskonalemu powzbudytj (CF 18. st) 2. koho, čo k čomu (na)proti komu, čomu do čoho, na koho podnietiť niekoho do nej. (obyč. negatívnej) činnosti, pobúriť, popudiť niekoho: diabel zlost a nenáwist pozbudil pri Kainowi proti bratru swemu Abelowi (TC 1631); pred nekterym časem djabel k tegto zwade a ruznicy gich (stránky) powzbudil (P. ĽUPČA 1688); (Márii) moc a wladu tu dal (Boh), abi ona wsseckim, kteri naproti sebe powzbudili a obrazili welebnost bosku, odpussteni, ano, y same spaseni udelowat mohla (MS 1749); wolalo wssecko pokoleny lydske k Bohu, aby syna sweho tym skoreg zeslal, ktery by byl gyste znameny upokogeny hnewu bozyho, ke kteremu sme my geho podzbudyly (SJ 1776); (Rajmanus, Daniel Szulovszky, Paulus Prileszky) povzbudili ku všelikej zlosti zemanúv, sedlákúv i chudoby dosti (ASL 18. st) F. si non adgustum fertur sententia sustum: kdy pak sudce zle nasudj, Boha proti sobe powzbudj (Se 18. st); povzbudzovať [po(v)z-, podz-; -dz-, -z-], povzbúdzať [po(v)z-, podz-; -dz-, -ď-] ndk 1. k 1: wino čloweka k weselosty pozbuzuge, neb srdce posilnuge (HL 17. st); Pismo s. pozbudzuge nás k bázňy božy (PP 1734); skusenj to vzkazuge, že na krásného cžlowěka hledeti gest wěc rozkossná, tá k mjlowánj pozbuzuge a pritahuge (SSt 1742); osobitne dobrodiňi podzbuda te k potesseňi w buducem žiwoťe (GŠ 1758); gest prawdjwe to prislowj quod excitat auditor studium docendi, že posluchačy pozbuzugy ucytele k učenj (CS 18. st) 2. k 2: pred panom Gjlanjm tak zalowalj, že zaden gynj, len ja sedlakow pozbucugem (RAJEC 1695); mnozy gsau, ktery nepotrebne wogny powzbuzugi (SP 1696); iram, metum acuere: k hňewu pozbuzuge, priwádi (WU 1750); k hríchu pozbúďaťi gest učiťi lež (BN 1790); k lasce neporadneg gsi powzbudzowal; pro tu opowazliwu smelost wssecko stworeni proti sebe powzbudzuge (hriech) (MK 18. st) 3. čo vyvolávať, spôsobovať niečo: potjkanj se tepla ze zimu powzbuzuge hrmenj z hroznjm treskom (KoB 1666); lacesso: povzbuzugem (AS 1728); mezyhodek gest slowo, kteréžto rozličné hnutj srdcy spůsobuge a powzbudzuge (DM 1780); vtedi ona (Hadixa) znovu postanúc, ríkala k sudcum z jednú milosťivú, ale která spolu strach v slišících pozbúďala, smelosťú (BR 1785) 4. koho, k čomu naliehavo privádzať niekoho k činnosti, nútiť: za ktere slowo odpowedel pan Szabo Janos: Žaden was nesstipe, ale wasse swedomi was k tomu pozbudzuge (ŠTÍTNIK 1700); opilstwo Pána Boha pozbuzuge, aby bez messkánj trestal (MP 1718); sstwrta naposledi wlastnost dennice gest, že po zapudených a odehnatých nocnich tmach nebezpečenstwa odekriwa, lupežnikuw a zlodeguw do utikani nuti, powzbudza (MS 1749) 5. čo (o ohni) podnecovať, zapaľovať: plamen powzbuzuge prudkost ohne, ktera domj hlazuge (OP 1685); chlapcom pastýrským, který oheň ze sameg ničemnosti pozbuzugu a podkládagu, nech se ostro zakáže (PH 1770); x. pren (kazateľ) z počatného plamenye wetsy ohen podczbuczuwal (PeP 1770); povzbudiť sa vzchopiť sa: pod tuto wimienku, gestli by se ktery z pratelow predgmenowaneho Lacka pozbuďil a chtel tich osem a meru postawow sukna bieleho Ondreyowi Slabeyowy dati, powinen bude tenže Ondrej Slabey tie wssecki weczi nawratit (P. ĽUPČA 1596); (bez viery) mužeme se syc dywiť nad nekonečnosťy Boha, ale k žádaňy geho nepozbudi se srdce nasse (PP 1734); oni (obyvatelia) widice prikladny žiwot geho (Lota), tess se powzbudili a podle sprawedlnosti w bazni božeg žiwi boli (MK 18. st); povzbudzovať sa ndk zobúdzať sa: umrlemu podobnegssi gest ness zaspalemu, kto se na trubu tuto, to gest na hlas tento nepowzbuzuge, tak mluwy swaty otec Anzelmus (MK 18. st)