Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

povstať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. postaviť sa, vstať: žiaci p-li z lavíc; uctiť si pamiatku zosnulého p-ním

2. postaviť sa na odpor, obyč. so zbraňou v ruke, vzbúriť sa: ľud p-l proti utláčateľom, p. do boja za slobodu

3. kniž. vzniknúť: p-la hádka, p-l spor o majetok;

nedok. povstávať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povstať ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stal dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísťprísťdôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiťzavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať savzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieťuderiťpadnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sarozhostiť sapovstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


povstať 1. p. vstať 1, postaviť sa 1 2. p. vzbúriť sa 1 3. p. vzniknúť, nastať


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sapovstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstalivyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapenýzdvihnúť sazodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličkyvzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odídehovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať sapozviechať saschabrať saschápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domupovstávaťpopostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoroprivstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatejexpr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!hovor. expr.: sterigať sasteperiť sazrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postelevyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne


vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheňvzplanúťsplanúťrozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokojestrhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitkazbĺknuťvzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odporexpr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jarzavládnuťnadísťpovstaťnastaťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavynespis. prepuknúť

2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasotexpr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silouexpr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisťkniž.: vzbĺknuťvzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jednespis. prepuknúť


vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odporvzoprieť sazastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprelasprotiviť savzpriečiť saspriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazupovstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovipostaviť sa: neopováži sa postaviť rodičomkniž.: vzopnúť savzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odporfraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrilarozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnilirozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúťexpr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jedkniž.: vzbĺknuťvzblčaťvzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silourozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenilexpr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilokniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit


vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povstať, -ane, -anú, rozk. -aň dok.

1. postaviť sa, vstať: Povstal a vysoko zdvihol pohár. (Jes.) Starcovia odetí v senátorský šat razom povstali. (Hviezd.)

2. (proti komu, proti čomu i bezpredm.) vzbúriť sa: Celé mesto povstalo proti mne. (Jes-á) Predkovia moji za pravdu povstali. (Bedn.) Keby tak celé Slovensko, všetky repárske oblasti povstali! (Jil.)

3. zried. (bezpredm. i proti čomu, proti komu) rázne vystúpiť, postaviť sa proti niečomu: Tu povstal roku 1836 náš Moyzes a veľkou rečou dokázal užitočnosť prednášania chorvátskeho jazyka. (Vaj.) Na porade podsudca prvý povstal proti odročeniu. (Jes.)

4. vzniknúť; začať sa, strhnúť sa; nastať: Povstala otázka, ako ho majú volať. (Škult.) Človek povstal — z opice. (Ráz.) Z čoho to všetko povstalo? (Král.) ako k tomu došlo? Mohol povstať oheň. (Kuk.) Neraz povstane hádka i bitka. (Ráz.) Úplná tma povstala v izbuške. (Vaj.)

5. zried. vzmôcť sa, zveľadiť sa: Za tridsať rokov dedina tak upadla, že nepovstane ani za šesťdesiat. (Taj.);

nedok. povstávať1


povstávať1, -a, -ajú nedok.

1. vstávať: Tatiana nespí, povstáva, tichúčko ňani rozpráva. (Jes.)

2. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa: Prečo sme za každú cenu povstávali, keď sme boli slabí? (Karv.) A predmety: stôl, lavice, hrnce, stali sa nepriateľskými, akoby povstávali proti nej. (Tim.)

3. vznika; začínať sa, nastávať: (Andrej) cítil, že povstáva akási priepasť medzi nimi a ním. (Taj.) Povstávala úžasná vrava. (Jil.) V srdci Ďurovom povstávala vzbura. (Tim.);

dok. povstať

Morfologický analyzátor

povstať dokonavé sloveso
(ja) povstanem VKdsa+; (ty) povstaneš VKdsb+; (on, ona, ono) povstane VKdsc+; (my) povstaneme VKdpa+; (vy) povstanete VKdpb+; (oni, ony) povstanú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) povstal VLdsam+; (ona) povstala VLdsaf+; (ono) povstalo VLdsan+; (oni, ony) povstali VLdpah+;
(ty) povstaň! VMdsb+; (my) povstaňme! VMdpa+; (vy) povstaňte! VMdpb+;
(nejako) povstanúc VHd+;
powstať_1 powstať powstať_2 powstať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor