povstať, -ane, -anú, rozk. -aň dok.
1. postaviť sa, vstať: Povstal a vysoko zdvihol pohár. (Jes.) Starcovia odetí v senátorský šat razom povstali. (Hviezd.)
2. (proti komu, proti čomu i bezpredm.) vzbúriť sa: Celé mesto povstalo proti mne. (Jes-á) Predkovia moji za pravdu povstali. (Bedn.) Keby tak celé Slovensko, všetky repárske oblasti povstali! (Jil.)
3. zried. (bezpredm. i proti čomu, proti komu) rázne vystúpiť, postaviť sa proti niečomu: Tu povstal roku 1836 náš Moyzes a veľkou rečou dokázal užitočnosť prednášania chorvátskeho jazyka. (Vaj.) Na porade podsudca prvý povstal proti odročeniu. (Jes.)
4. vzniknúť; začať sa, strhnúť sa; nastať: Povstala otázka, ako ho majú volať. (Škult.) Človek povstal — z opice. (Ráz.) Z čoho to všetko povstalo? (Král.) ako k tomu došlo? Mohol povstať oheň. (Kuk.) Neraz povstane hádka i bitka. (Ráz.) Úplná tma povstala v izbuške. (Vaj.)
5. zried. vzmôcť sa, zveľadiť sa: Za tridsať rokov dedina tak upadla, že nepovstane ani za šesťdesiat. (Taj.);
nedok. povstávať1
povstávať1, -a, -ajú nedok.
1. vstávať: Tatiana nespí, povstáva, tichúčko ňani rozpráva. (Jes.)
2. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa: Prečo sme za každú cenu povstávali, keď sme boli slabí? (Karv.) A predmety: stôl, lavice, hrnce, stali sa nepriateľskými, akoby povstávali proti nej. (Tim.)
3. vznika; začínať sa, nastávať: (Andrej) cítil, že povstáva akási priepasť medzi nimi a ním. (Taj.) Povstávala úžasná vrava. (Jil.) V srdci Ďurovom povstávala vzbura. (Tim.);
dok. povstať
povstávať2, -a, -ajú dok. postupne vstať; postupne sa postaviť: Ľudia povstávali na úsvite, pri východe slnka sú už v práci. (Fr. Kráľ) Sedliaci povstávali spod pece a odišli. (Jes.)