Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

povstať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. postaviť sa, vstať: žiaci p-li z lavíc; uctiť si pamiatku zosnulého p-ním

2. postaviť sa na odpor, obyč. so zbraňou v ruke, vzbúriť sa: ľud p-l proti utláčateľom, p. do boja za slobodu

3. kniž. vzniknúť: p-la hádka, p-l spor o majetok;

nedok. povstávať1 -a


povstávať2 -a dok. distrib. ku vstávať: ráno všetci skoro p-li; po obede p-li od stola

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povstávať ‑a ‑ajú dok. (postupne vstať)
povstávať ‑a ‑ajú nedok. (vstávať)

búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


povstávať p. vstať 1, postaviť sa 1


tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sautvárať savznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal radrobiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhybyformovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľavyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplorodiť saliahnuť sa: rodí sa nová myšlienkakniž. povstávať: často medzi nimi povstávali sporykniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty


vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sapovstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstalivyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapenýzdvihnúť sazodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličkyvzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odídehovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať sapozviechať saschabrať saschápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domupovstávaťpopostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoroprivstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatejexpr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!hovor. expr.: sterigať sasteperiť sazrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postelevyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povstať, -ane, -anú, rozk. -aň dok.

1. postaviť sa, vstať: Povstal a vysoko zdvihol pohár. (Jes.) Starcovia odetí v senátorský šat razom povstali. (Hviezd.)

2. (proti komu, proti čomu i bezpredm.) vzbúriť sa: Celé mesto povstalo proti mne. (Jes-á) Predkovia moji za pravdu povstali. (Bedn.) Keby tak celé Slovensko, všetky repárske oblasti povstali! (Jil.)

3. zried. (bezpredm. i proti čomu, proti komu) rázne vystúpiť, postaviť sa proti niečomu: Tu povstal roku 1836 náš Moyzes a veľkou rečou dokázal užitočnosť prednášania chorvátskeho jazyka. (Vaj.) Na porade podsudca prvý povstal proti odročeniu. (Jes.)

4. vzniknúť; začať sa, strhnúť sa; nastať: Povstala otázka, ako ho majú volať. (Škult.) Človek povstal — z opice. (Ráz.) Z čoho to všetko povstalo? (Král.) ako k tomu došlo? Mohol povstať oheň. (Kuk.) Neraz povstane hádka i bitka. (Ráz.) Úplná tma povstala v izbuške. (Vaj.)

5. zried. vzmôcť sa, zveľadiť sa: Za tridsať rokov dedina tak upadla, že nepovstane ani za šesťdesiat. (Taj.);

nedok. povstávať1


povstávať1, -a, -ajú nedok.

1. vstávať: Tatiana nespí, povstáva, tichúčko ňani rozpráva. (Jes.)

2. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa: Prečo sme za každú cenu povstávali, keď sme boli slabí? (Karv.) A predmety: stôl, lavice, hrnce, stali sa nepriateľskými, akoby povstávali proti nej. (Tim.)

3. vznika; začínať sa, nastávať: (Andrej) cítil, že povstáva akási priepasť medzi nimi a ním. (Taj.) Povstávala úžasná vrava. (Jil.) V srdci Ďurovom povstávala vzbura. (Tim.);

dok. povstať


povstávať2, -a, -ajú dok. postupne vstať; postupne sa postaviť: Ľudia povstávali na úsvite, pri východe slnka sú už v práci. (Fr. Kráľ) Sedliaci povstávali spod pece a odišli. (Jes.)

Morfologický analyzátor

povstávať dokonavé sloveso
(ja) povstávam VKdsa+; (ty) povstávaš VKdsb+; (on, ona, ono) povstáva VKdsc+; (my) povstávame VKdpa+; (vy) povstávate VKdpb+; (oni, ony) povstávajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) povstával VLdsam+; (ona) povstávala VLdsaf+; (ono) povstávalo VLdsan+; (oni, ony) povstávali VLdpah+;
(ty) povstávaj! VMdsb+; (my) povstávajme! VMdpa+; (vy) povstávajte! VMdpb+;
(nejako) povstávajúc VHd+;
powstáwať powstáwať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor