povrch -u m.
1. plocha ohraničujúca niečo zvonka, vonkajšia strana niečoho: zemský p., drsný, hladký p. látky, nábytku; geom. p. telesa
2. hladina kvapaliny: p. vody; vyplávať na p.
3. vonkajšia časť, vonkajšok: šľachetné srdce pod drsným p-om
● expr. zmiesť niečo z p-u zemského zahubiť; vystupovať na p. stávať sa výraznejším;
povrchový príd.: p-é obrábanie kovov, p-é dobývanie uhlia; p-á voda;
povrchovo, povrchove prísl.: p. obrábať súčiastky
povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látky • líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce • zastar. površie • odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok • pren. fasáda
2. p. vonkajšok 2
úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
povrch, -u m.
1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho: hladký, drsný p. rovný, hrboľatý p.; geol. zemský p.; geom. p. telesa súbor plôch omedzujúcich teleso; súčet obsahov týchto plôch
● zmiesť niekoho al. niečo z p-u zemského úplne odstrániť, zničiť; prenikať pod p. vecí všímať si ich podstatu; ostať na p-u (napr. pri skúmaní niečoho) nevniknúť do podstaty vecí, problémov; všímať si len vonkajšiu stránku vecí, problémov; vystupovať, tisnúť sa na p. (napr. o vlastnostiach) stávať sa výraznejším, zreteľnejším: Vady (chlapcove) nielen že sa neumenšovali, ale z roka na rok väčšmi sa tisli na povrch. (Kuk.)
2. hladina kvapaliny: p. vody; nezvírený p. jazera (Smrek); zrkadlový povrch zelenej Nitry (Vám.); (Chlapci) vedeli plávať. Celé hodiny sa udržali na povrchu mora. (Jes.); pren. Pláva iba na povrchu politického diania (Zgur.) je politicky pasívny.
● držať, udržať sa na p-u neupadať, neupadnúť: Otcov odchod do nemocnice zvrátil rovnováhu, ktorá umožňovala Hlavenkovcom udržať sa na povrchu kalného prúdu vojnových dní (Zúb.) ako-tak vyžiť v ťažkých vojnových pomeroch.
3. vonkajšie prostredie, vonkajšok: Poobzeral húsenicu, ktorú vyniesla zosutá zem na povrch. (Ondr.)
(jeden) povrch; (bez) povrchu; (k) povrchu; (vidím) povrch; (hej) povrch!; (o) povrchu; (s) povrchom;
(štyri) povrchy; (bez) povrchov; (k) povrchom; (vidím) povrchy; (hej) povrchy!; (o) povrchoch; (s) povrchmi;