povolať dk
1. koho pozvať niekoho, aby niekam prišiel, zavolať, pozvať niekoho: libilo se, nam každeho pritele ohlasyti a k swadebnemu weseli powolati (RUŽOMBEROK 1605); advocare sibi: w hromadu powolati (WU 1750) zhromaždiť, zvolať; ktože teba sem povolal, medzi pánú invitoval? Domov iď, domov, kriklavá jazyčnica, nestydlivá! (PV 1761-81); k odvráceňí všech zlosťí bilo bi najlepšé, kďi bi který svadbu drží, dvúch toliko potrebních svedkov povolal (BR 1785); Egypssťj powolali nas, abichom gjm proti krali na pomoc pritahli (PT 1796)
F. (o Bohu) p. z(o) (tohto márneho) sveta, z tohto plačlivého údolia, k súdu božskému koho; (o smrti) p. do fojta koho spôsobiť smrť niekomu: pritom gest zadost teyze samey Elzi, aby kdy gu Pan Buoch s tohoto marneho sweta powolati raczi, aby gey tielo pocztiwe zachraneno, tak yak se slussy, bylo (JELŠAVA 1595 E); pakly by ho (tovariša) Buh z tohoto plačzlyweho udoly k sobe powolaty račzyl, ma ho (majster) daty poctywe pochowaty (CA 1717); wzdickj k smrtj priprawenj budte, nebo w kteru hodinu se nenadate, Pan Gežiss was ze sweta powola a suditj bude (KT 1753); když se lide nagwic staragu o swoge statky, wtedy biwagu citowani a powolani k hroznemu sudu boskemu; oni (hriešnici) se nazdawali, že dluho na tomto swete zustawati budu a hle, tot smrt gim na okno zaklopala, do fogta gich powolala (MK 18. st)
2. koho úradne predvolať niekoho niekam (obyč. na súd): judicio sisti: do práwa powolati (KS 1763); sinowe pana Ocsouszkyho Martin a Gabor na mesky dom powolani bili (PUKANEC 1769); pred saud sem powolan ze strany kradežy (PONIKY 1796)
3. koho za čo, na čo, do čoho, k čomu poveriť niekoho nejakou úlohou, ustanoviť: kazdy, ktery bude do toho vradu (richtárskeho) powolany, tu sumu menowanu mestu ma polozytty (L. TRNOVEC 1576); mladenec gsa w učenj skusenj, od nas poradne powolany za rektorstwo, sskolu našj werne a s užitkem mnohym za dwe leta ridil a sprawowal (MV 1676); Peter k apoštolskemu uradu od Krista Pana powolan bil (Le 1730); z predňjch lidu tweho k dworanske službe powolas (PT 1796); advocari causae: za prokuratra (!) powolanu byti (LD 18. st)
4. čo na koho vykričať niečo na niekoho: Martin Husar powolal na Jurčika a na geho ženu zle wecy, to gest strigonstwo a zbognicke wecy (HRANOVNICA 1798); -ávať ndk
1. k 1: ponewač časy wogenske a twrde su, hospodari, ktery swym ditkam swadebne weseli činya, bes potrebi na wesely nemagu hosty powoláwaty (KLÁŠTOR p. Z. 1724); kdo do bytki osobitneg koho powoláwa, aňeb hiňe w takeg bitce, ňeb ranu dostáwa (GV 1755); invito: powoláwám, pozjwám (KS 1763) (Sábas) bratruw do swe winice powoláwal, aby se pred obedem hrozni občerstwit mohli (VP 1764); hus nad ohnom se skwary a prochaczeiczy wuna k sobe powolawá (PeP 1769) priťahuje;
F. (o Bohu) p. z tohto sveta koho spôsobovať smrť niekomu: zdass-li (zosnulý) protj Panu Bohu reptal, že ho s tohoto sweta nebere a nepowolawa? (KT 1753)
2. k 3: člowece hrissny, gako bis na pussti pred Krystom panom y pred pokussitelem pekelnym stal a gakobi ta geden y druhi do swogeg služby powolawal (MS 1758); my niže podepsany slibugeme, že gineho až do ssiestich rokuw okrem neho za messjara powolawati nebudeme (S. ĽUPČA 1779); zas všeckích nebeštskích za svedkuv povolávám (BR 1785)
3. čo vyvolávať, podnecovať niečo: wideni k temu tahne, čzo sa očzam libezne pozdawa, ssmak k temu, na čzo chuť, powolawa (SKá 1787); muž hnewliwý powoláwá bitki (BN 1790)
4. čo na koho spôsobovať, zapríčiňovať sebe al. iným nešťastie, nepríjemnosť a pod., privolávať niečo: takito plod farizeiski welku pomstwu od Boha na seba powolawa (MiK 18. st)
5. čo predvolávať, vyvolávať, zvolávať niečo: že se potrikráte powoláwa (:totiž: prigďjž, prigďiž, prigďiž z Libanu:), gest prudkeg žádostj důwod a znamenj (MP 1718); waše swaté gmena žádám powoláwaťi (UZ 1722); povolávať sa ndk na čo odvolávať sa na niečo: citare autores: na swědectwj autorůw se powoláwati (WU 1750)