Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj subst

povesť -i ž.

1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť; epický prozaický útvar s takýmto obsahom: p-i o hradoch, rytieroch

2. zvesť, správa šírená ústnym podaním, chýr: šla o ňom p., že ...; šíriť p. o tragédii

3. súhrn názorov o niekom, verejná mienka, meno: mať dobrú, zlú p.; získať svetovú p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povesť ‑i ‑í ž.

povesť -ti -tí ž.

-esť/114508±5 30.44: substantíva ž. A sg. 17144±0 bolesť/6829 česť/3170 povesť/3092 počesť/2555 zvesť/926 lesť/161 predzvesť/160 ratolesť/123 neresť/87 blahozvesť/39±0 (1/2)

-esť/114508±5 15.17: substantíva ž. N sg. 12451±5 bolesť/7018 česť/1900 povesť/1700 zvesť/839 predzvesť/309 ratolesť/291 lesť/166 neresť/159 blahozvesť/53→66
+3
−5
(2/3)

chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

2. p. povesť 2


povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradochpoviedka: zbierka poviedoksága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájkyfabula: romantická fabula

2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýrmeno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, menozvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk

3. p. správa1, chýr 1


renomé kniž. kladné, oceňujúce názory na niekoho • meno: stratiť renomé, menovážnosťdobrá povesť: svojím postojom si získal vážnosť, dobrú povesťhovor. reputácia: pokaziť si reputáciu


rozprávka 1. vymyslený príbeh, obyč. z neskutočného sveta, plný neuveriteľných príhod, expr. nepravdivé rozprávanie: rozprávky o vílach, čítať deťom rozprávky; Nechaj si tie rozprávky!kniž.: skazkabájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájkypovesť (rozprávanie viažuce sa na minulosť): povesti o rytierochsága (severská povesť) • fabula: romantická fabula

2. p. rozhovor


správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povesť, -ti ž.

1. príbeh, rozprávanie z minulosti, často historicky nepodložené: p. o Jánošíkovi, o sitnianskych rytieroch, o Muránskom zámku; opradený p-ami (napr. vrch, hrad ap.) o ktorom sa rozprávajú povesti;

2. lit. rozprávka; poviedka: Slovenské prostonárodné povesti. (Dobš.); historická p.;

3. chýr, zvesť, zpráva o niečom šírená ústnym podaním: ide, koluje o ňom p. rozpráva sa o ňom; O dcére profesora Laskára šla povesť, že je panslávkou. (Šolt.) Kde len mohol, šíril o Andrejovi zlé povesti. (Vaj.)

4. verejná mienka o niekom, dobré a zlé meno: mať dobrú, zlú, expr. pošramotenú, naštrbenú p.; žena pochybnej p-i; učenec svetovej p-i (Vaj.); Mal povesť najlíškavejšieho človeka v dedine. (Fig.);

povesťový príd. k 2 zried.: lit. p-á tvorba;

poviestka, -y, -tok ž. zdrob. k 1, 2

povesť ž.
1. rozprávanie o minulosti, čiastočne založené na skutočnosti: To ťeťinka brodzianská veďia šeliaké povesťi (V. Bielice TOP); Sú šelijaké povesci o strašidlách (Ružindol TRN)
F. to sú len také povesci! (Bošáca TRČ) - nie je to pravda
2. súhrn informácií o niekom: Do špatnéj prišla povesci (Bošáca TRČ); Isce volade (manželka) zlé poviesci robí (Záh. Bystrica BRA)
3. záh správa, zvesť: Hoscinskí nemeškau̯, porád do kaštíla s tú poviescú, že sa v jeho šenku (Záh. Bystrica BRA); Ke_ca ho opítáš, doneseš poviest o ňí (Jablonové MAL)

povesť ž
1. chýr, zvesť, správa: rozessla se powest ta po wssy zemy (Le 1730); roznesla se o nem (pustovníkovi) ta dobra powest daleko (HPP 1754); tenet fama: ta gest powest; nunciator: oznamovač, powest powidač, zwestowač (KS 1763); mezitim ale prissla tá smutna powěst, že totižto zlowolni a ukrutni Hunnj z pulnočnjch končjn pricházegi (VP 1764); v tem namníváňi bili aj rodiče jeho (mládenca), neb aňi oni žádnéj o ňem povesťi dostati ňemóhli (BR 1785)
2. verejná mienka o niekom, dobré al. zlé meno: powest, gméno dobre biwa rozssirene za hory i za more (BV 1652); zlá powěst daleko bežj a na dobrém gmenu ležj (NK 1721); diffamo: potupugem, wssaďe roznássám, na dobrég powesti utrhám, rozhlasugem; coinqvinare famam alicujus: dobru powest ňečj posspiniti (KS 1763)
F. prísť v zlú p. stratiť dobré meno: timeo, ne de fama mea detrahatur: obáwám se, abych w zlau powěst, zlého gména nedostal, nezýskal (WU 1750)
3. príbeh, poviedka: sú též tam (v tomto diele) mrawné powesťi i bassňe (DS 1795); poviestka dem k 2: sermunculus: powestka, rečička (KS 1763)

povesť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) povesť
G (bez) povesti
D (k) povesti
A (vidím) povesť
L (o) povesti
I (s) povesťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) povesti
G (bez) povestí
D (k) povestiam
A (vidím) povesti
L (o) povestiach
I (s) povesťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a dobrú povesť, najmä et une bonne réputation, notamment
a povesť finančného sektora et la réputation du secteur financier
a zachovať jeho povesť et de préserver sa réputation
naša povesť a česť notre réputation, l'honneur
páni, že naša povesť messieurs, que notre réputation
povesti je dôležité aj réputation est également important
povesťou alebo inou vlastnosťou la réputation ou une autre caractéristique
strane porovnať túto povesť côté, concilier cette réputation
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu