povesť -i ž.
1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť; epický prozaický útvar s takýmto obsahom: p-i o hradoch, rytieroch
2. zvesť, správa šírená ústnym podaním, chýr: šla o ňom p., že ...; šíriť p. o tragédii
3. súhrn názorov o niekom, verejná mienka, meno: mať dobrú, zlú p.; získať svetovú p.
povesť -ti -tí ž.
chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…
2. p. povesť 2
povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradoch • poviedka: zbierka poviedok • sága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • fabula: romantická fabula
2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýr • meno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, meno • zvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk
3. p. správa1, chýr 1
renomé kniž. kladné, oceňujúce názory na niekoho • meno: stratiť renomé, meno • vážnosť • dobrá povesť: svojím postojom si získal vážnosť, dobrú povesť • hovor. reputácia: pokaziť si reputáciu
rozprávka 1. vymyslený príbeh, obyč. z neskutočného sveta, plný neuveriteľných príhod, expr. nepravdivé rozprávanie: rozprávky o vílach, čítať deťom rozprávky; Nechaj si tie rozprávky! • kniž.: skazka • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • povesť (rozprávanie viažuce sa na minulosť): povesti o rytieroch • sága (severská povesť) • fabula: romantická fabula
2. p. rozhovor
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
povesť, -ti ž.
1. príbeh, rozprávanie z minulosti, často historicky nepodložené: p. o Jánošíkovi, o sitnianskych rytieroch, o Muránskom zámku; opradený p-ami (napr. vrch, hrad ap.) o ktorom sa rozprávajú povesti;
2. lit. rozprávka; poviedka: Slovenské prostonárodné povesti. (Dobš.); historická p.;
3. chýr, zvesť, zpráva o niečom šírená ústnym podaním: ide, koluje o ňom p. rozpráva sa o ňom; O dcére profesora Laskára šla povesť, že je panslávkou. (Šolt.) Kde len mohol, šíril o Andrejovi zlé povesti. (Vaj.)
4. verejná mienka o niekom, dobré a zlé meno: mať dobrú, zlú, expr. pošramotenú, naštrbenú p.; žena pochybnej p-i; učenec svetovej p-i (Vaj.); Mal povesť najlíškavejšieho človeka v dedine. (Fig.);
povesťový príd. k 2 zried.: lit. p-á tvorba;
poviestka, -y, -tok ž. zdrob. k 1, 2
povesť ž. 1. rozprávanie o minulosti, čiastočne založené na skutočnosti: To ťeťinka brodzianská veďia šeliaké povesťi (V. Bielice TOP); Sú šelijaké povesci o strašidlách (Ružindol TRN) F. to sú len také povesci! (Bošáca TRČ) - nie je to pravda 2. súhrn informácií o niekom: Do špatnéj prišla povesci (Bošáca TRČ); Isce volade (manželka) zlé poviesci robí (Záh. Bystrica BRA) 3. záh správa, zvesť: Hoscinskí nemeškau̯, porád do kaštíla s tú poviescú, že sa v jeho šenku (Záh. Bystrica BRA); Ke_ca ho opítáš, doneseš poviest o ňí (Jablonové MAL)
povesť ž 1. chýr, zvesť, správa: rozessla se powest ta po wssy zemy (Le 1730); roznesla se o nem (pustovníkovi) ta dobra powest daleko (HPP 1754); tenet fama: ta gest powest; nunciator: oznamovač, powest powidač, zwestowač (KS 1763); mezitim ale prissla tá smutna powěst, že totižto zlowolni a ukrutni Hunnj z pulnočnjch končjn pricházegi (VP 1764); v tem namníváňi bili aj rodiče jeho (mládenca), neb aňi oni žádnéj o ňem povesťi dostati ňemóhli (BR 1785) 2. verejná mienka o niekom, dobré al. zlé meno: powest, gméno dobre biwa rozssirene za hory i za more (BV 1652); zlá powěst daleko bežj a na dobrém gmenu ležj (NK 1721); diffamo: potupugem, wssaďe roznássám, na dobrég powesti utrhám, rozhlasugem; coinqvinare famam alicujus: dobru powest ňečj posspiniti (KS 1763) F. prísť v zlú p. stratiť dobré meno: timeo, ne de fama mea detrahatur: obáwám se, abych w zlau powěst, zlého gména nedostal, nezýskal (WU 1750) 3. príbeh, poviedka: sú též tam (v tomto diele) mrawné powesťi i bassňe (DS 1795); poviestka dem k 2: sermunculus: powestka, rečička (KS 1763)