poverenie -ia s. úr. splnomocnenie na vykonanie istej úlohy: dostať p.
poverenie, -ia str. splnomocnenie, obyč. nejakého nadriadeného orgánu na vykonanie určitej úlohy: dostať p., prijať p.; úradné p.; z poverenia obecného predstavenstva (Stod.);
práv. splnomocnenie na výkon úradnej právomoci: p. advokáta, p. prokúrou
(jedno) poverenie; (bez) poverenia; (k) povereniu; (vidím) poverenie; (hej) poverenie!; (o) poverení; (s) poverením;
(dve) poverenia; (bez) poverení; (k) povereniam; (vidím) poverenia; (hej) poverenia!; (o) povereniach; (s) povereniami;