povereník -a mn. -ci m. polit. činiteľ na úrovni ministra na Slovensku v r. 1944 – 1960 a 1964 – 1968: p. vnútra; p. Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo;
povereníčka -y -čok ž.;
poverenícky príd.;
povereníctvo -a -tiev s. ústredný orgán št. moci na Slovensku na čele s povereníkom
povereníctvo, -a, -tiev str.
1. vládny orgán v ľudovodemokratickom Československu, ktorý zastupoval na Slovensku ministerstvo (do r. 1960);
2. hromad. zastar. skupina osôb poverených určitou funkciou, poverenci: povereníctvo vyslané vypracovať návrh na reorganizáciu gymnázií (Vaj.)
(jedno) povereníctvo; (bez) povereníctva; (k) povereníctvu; (vidím) povereníctvo; (hej) povereníctvo!; (o) povereníctve; (s) povereníctvom;
(tri) povereníctva; (bez) povereníctiev; (k) povereníctvam; (vidím) povereníctva; (hej) povereníctva!; (o) povereníctvach; (s) povereníctvami;