povel -u m. ustálená formula na vyjadrenie (voj., telocvičného) príkazu, rozkazu: p. na útok, na štart
□ vydať p.
● ako na p. a) mechanicky b) naraz;
povelový príd.: p-á technika
naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel
2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie
3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil
4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry
povel p. rozkaz
rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia
povel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. príkaz vykonať niečo, rozkaz, ktorého znenie je obyč. presne ustálené a ktorého vykonanie musí nasledovať ihneď po jeho vydaní: vojenský p., ostrý, krátky p.; dať, vydať p. (napr. do boja, do útoku, na pochod); pren. (Strýko) zrazu oblieka zimník. To je povel pre nás (Al.) znamenie, pokyn.
● ako na povel (napr. urobiť niečo) a) poslušne, mechanicky; b) odrazu (o viacerých osobách);
povelový príd.: p-á reč, p-á technika
(jeden) povel; (bez) povelu; (k) povelu; (vidím) povel; (hej) povel!; (o) povele; (s) povelom;
(štyri) povely; (bez) povelov; (k) povelom; (vidím) povely; (hej) povely!; (o) poveloch; (s) povelmi;