povedomie, -ia str.
1. základ ľudského uvedomovania, vedomie: V Kalinčiakovom povedomí jasne sa črtalo i poznanie o básnických kvalitách reči. (Mráz) Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našom povedomí mnoho prázdna? (Jes.)
2. uvedomenie, uvedomovanie si niečoho, vedomosť o niečom: Vstupoval voľne, v povedomí svojej moci, svojho postavenia. (Kal.) Jozefovi zostalo iba sladké povedomie, že zanechá synovi svoju dedovizeň. (Vaj.) Povedomie viny stojí jej pred očami. (Kuk.)
3. vyšší stupeň nejakého uvedomenia, vyskytujúci sa ako kolektívny jav: národné p., triedne p.;
4. zastar. stav, pri ktorom si uvedomujeme svoju existenciu, vedomie: Nevydržal bôľ a stratil povedomie. (Jégé) Umrel v nemocnici bez povedomia. (Jes-á)
5. zastar. sebavedomie: Tá veľká hlava zdvihne sa neraz povedomím. (Ráz.) Tvoje veľké povedomie ti robí veľa zlého. (Tim.)