Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

povedomý príd.

1. vystupujúci vo vedomí ako známy: p-á tvár; prichodil mi akýsi p.

2. byť si p. kniž. vedomý: bol si p. svojej ceny

3. kniž. uvedomený: p. Slovan

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povedomý

povedomý -má -mé 2. st. -mejší príd.

-mý/7533±45 24.96: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 3507→3506
+1
−0
let/548 zrej/530 str/431 vedo/413 ne/322 povedo/207 sebavedo/190 samozrej/128 podvedo/113 šik/97 cieľavedo/96 chro/92→91
+1
−0
krad/90 (8/250)

-mý/7533±45 2.02: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 2889→2791
+40
−26
vedo/1475 sebavedo/366 ne/239 lako/128 chro/223→125
+40
−26
povedo/108 cieľavedo/104 hluchone/49 nevedo/36 str/33 zrej/32 nevido/24 dvojdo/22 (7/50)

povedomý 1. p. známy 2 2. p. uvedomelý


uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občanpresvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutiavedomýuvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazykazastar. povedomý


známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povedomý príd.

1. vystupujúci v našom vedomí ako už videný, pociťovaný, známy: p-á tvár; Mal by som ťa znať, si mi taký povedomý. (Skal.) Cítil sa doma podľa povedomej vône živice. (Tat.)

2. (čoho) vedomý si niečoho, uvedomujúci si niečo: Mikloš si je povedomý prevahy svojho umu oproti rozumu svojich vrstovníkov. (Gráf) Bol si povedomý svojej hodnoty. (Tim.)

3. trochu zastar. uvedomelý: prebudený, povedomý Slovák (Taj.); povedomí slovenskí inteligenti (Jégé);

trochu zastar. sebavedomý: Hovoril úctivým, pritom povedomým tónom svetského človeka. (Vaj.) Je rázna, povedomá, seriózna. (Stod.);

povedome prísl. k 1, 3, 4

povedomý príd. vystupujúci vo vedomí, ako už videný al. známy: Hňeť si mi bola povedomá, pravdaže sa poznáme (Návojovce TOP)

povedomý, povedom príd
1. vedomý si niečoho, uvedomujúci si niečo:
L. byť p. čoho, o čom mať vedomosť o niečom, uvedomovať si, vedieť niečo: jest W. M. powedome, yakowy vtisk na nas vbohich lidy gest ze wssech stran od nassich susedow (KROMPACHY 1597 E); po smrti Kuchare Andrasse o tom sem powedom, ze matka geho chodila do geho domu (ILAVA 1646); nic sem toho neny powedoma, že sem ga nic ani z prstenow zlatych, ani z damentow a perel newzala (JELŠAVA 1667); conscius: powědomý (CL 1777); Telemach ňičeho powedom negsa, nic oznamiťi nemohl (PT 1796)
2. známy: dcera ma Magdalena mne na me stare dny z wlastnjho domu wyhnala s predepsanych a ginych mne dobre powedomych pryčin (L. MIKULÁŠ 1760); nemame se domnjwáti, že toho užitek w tom záležj, aby wula božj w pochybných wěcech ostrowtipně se wyskumala, ale aby se w zgewných a powědomých wěrně wykonáwala (MPS 1777); wubecz powedomo gest, že skrze zbitečny trunek mnohi obiwatelge na psotu priwedeny su (KOŠECA 1785)
3. znalý, ovládajúci niečo: gistj zločinec Jano Nesznadny, slowenskeg rečy toliko powedomj (Kur 1779); (ľudia) wssak gesste kunstu delanj rolj powedomj ňebili (PT 1796); -osť ž známosť, vedomosť: w meg težkosty propustil sem mu manželku s welikym vbljženjm nasseho vboheho hospodarstwj, aby ona yak může a wedle powedomostj sprawu pred Gegjch Milostmj pany radnymi dala (L. TEPLÁ 1637); když něco wydjme, slyssjme, makáme, co nám aneb bolest, aneb radost působj, wždycky tato powědomost (:conscientia sui:) w nás wzbuzowána býwá (StN 1785)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu