povedomý príd.
1. vystupujúci vo vedomí ako známy: p-á tvár; prichodil mi akýsi p.
2. byť si p. kniž. vedomý: bol si p. svojej ceny
3. kniž. uvedomený: p. Slovan
povedomý -má -mé 2. st. -mejší príd.
povedomý 1. p. známy 2 2. p. uvedomelý
uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občan • presvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutia • vedomý • uvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazyka • zastar. povedomý
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
1. vystupujúci v našom vedomí ako už videný, pociťovaný, známy: p-á tvár; Mal by som ťa znať, si mi taký povedomý. (Skal.) Cítil sa doma podľa povedomej vône živice. (Tat.)
2. (čoho) vedomý si niečoho, uvedomujúci si niečo: Mikloš si je povedomý prevahy svojho umu oproti rozumu svojich vrstovníkov. (Gráf) Bol si povedomý svojej hodnoty. (Tim.)
3. trochu zastar. uvedomelý: prebudený, povedomý Slovák (Taj.); povedomí slovenskí inteligenti (Jégé);
trochu zastar. sebavedomý: Hovoril úctivým, pritom povedomým tónom svetského človeka. (Vaj.) Je rázna, povedomá, seriózna. (Stod.);
povedome prísl. k 1, 3, 4
povedomý príd. vystupujúci vo vedomí, ako už videný al. známy: Hňeť si mi bola povedomá, pravdaže sa poznáme (Návojovce TOP)
povedomý, povedom príd 1. vedomý si niečoho, uvedomujúci si niečo: L. byť p. čoho, o čom mať vedomosť o niečom, uvedomovať si, vedieť niečo: jest W. M. powedome, yakowy vtisk na nas vbohich lidy gest ze wssech stran od nassich susedow (KROMPACHY 1597 E); po smrti Kuchare Andrasse o tom sem powedom, ze matka geho chodila do geho domu (ILAVA 1646); nic sem toho neny powedoma, že sem ga nic ani z prstenow zlatych, ani z damentow a perel newzala (JELŠAVA 1667); conscius: powědomý (CL 1777); Telemach ňičeho powedom negsa, nic oznamiťi nemohl (PT 1796) 2. známy: dcera ma Magdalena mne na me stare dny z wlastnjho domu wyhnala s predepsanych a ginych mne dobre powedomych pryčin (L. MIKULÁŠ 1760); nemame se domnjwáti, že toho užitek w tom záležj, aby wula božj w pochybných wěcech ostrowtipně se wyskumala, ale aby se w zgewných a powědomých wěrně wykonáwala (MPS 1777); wubecz powedomo gest, že skrze zbitečny trunek mnohi obiwatelge na psotu priwedeny su (KOŠECA 1785) 3. znalý, ovládajúci niečo: gistj zločinec Jano Nesznadny, slowenskeg rečy toliko powedomj (Kur 1779); (ľudia) wssak gesste kunstu delanj rolj powedomj ňebili (PT 1796); -osť ž známosť, vedomosť: w meg težkosty propustil sem mu manželku s welikym vbljženjm nasseho vboheho hospodarstwj, aby ona yak může a wedle powedomostj sprawu pred Gegjch Milostmj pany radnymi dala (L. TEPLÁ 1637); když něco wydjme, slyssjme, makáme, co nám aneb bolest, aneb radost působj, wždycky tato powědomost (:conscientia sui:) w nás wzbuzowána býwá (StN 1785)