Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

povedať -vie -vedia -vedz! dok.

1. vyjadriť slovami, rečou: p. pravdu, svoj názor; p-dz, čo si včera robil; ako sa to p-ie po anglicky? ťažko p., čo mu vlastne je;

pren. srdce mu p-lo, že je to ona

2. vysloviť názor, zaujať stanovisko: čo na to p-š (ako odborník)?

3. predniesť (význ. 1): p. prípitok, reč

4. prezradiť (význ. 1): p-l to na mňa otcovi

5. určiť, stanoviť: p. cenu

6. p. si dohovoriť sa, dohodnúť sa: p-li si, že pôjdu spolu

7. pomenovať, nazvať: prvý raz mu p-l: otec

8. hovor. expr. (ne)p-dz(te)! v plat. čast. nadväzuje na kontext a vyj. prekvapenie: nep-dz, už je doma?

urobil to, len aby sa nep-lo povrchne, naoko; nep-l ani pol slova celkom nič; p. niekomu niečo do očí priamo, otvorene; p. niečo na pol úst, cez zuby nedbanlivo, neochotne; nikdy by som to o tebe nebol p-l nečakal som to od teba; p. posledné slovo definitívne sa rozhodnúť; ani by som nep-l nemyslím, že je to tak; dať si p. uznať; nemať čo p. nemať argumenty; nemajú si čo p. nemajú spoločné záujmy; čo nep-te! výraz prekvapenia; p. niečo po lopate priamo; p-dz pravdu, prebiješ si hlavu pravda sa ťažko presadzuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povedať ‑vie ‑vedia ‑vedz! ‑vedal dok.

hovoriť -rí -ria hovor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (ako; oslash;) ▶ vyjadrovať myšlienky artikulovanou rečou; syn. rozprávať: h. nahlas, potichu, zreteľne; h. úprimne, rozumne, presvedčivo; h. po slovensky; dieťa začína h.; žiaci sa učia h. spisovne; hovorí povýšene; hovorí zo srdca, z duše úprimne; hovorí niekoľkými jazykmi ovláda; hovorí s cudzím prízvukom; často hovoril zo sna; hovorenie robí chorému problémy; Vzniká obava, že raz v slabej chvíli začne hovoriť. [J. Papp] prezradí niečo utajené; neos. Vždy, keď sa v hrdle kvapka slzy vzprieči, vždy sa nám ťažko hovorí. [M. Rúfus]
2. ((komu) čo; o kom, o čom (s kým);
oslash;) ▶ rečou dávať na vedomie; syn. rozprávať, vravieť; op. mlčať: h. (niekomu) pravdu, nezmysly; h. o problémoch, o politike; kedy môžem s vami h.?; často hovorí o deťoch; hovorí sa, že... ľudia vravia, povráva sa; v článku sa hovorí, že...; prečo nič nehovoríš?; nehovor!; dlho so mnou o tom hovoril; Hrozilo mu, že ho oblečú do zeleného mundúra, ale hovoril si: čím skôr, tým lepšie. [D. Dušek]
3. (čo) ▶ vyslovovať svoju mienku; syn. vravieť: čo na to hovoríš?; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; neos. hovorilo sa o ňom ako o povýšeneckom človeku
4.mať prejav (ako rečník a pod.); syn. rečniť: h. na verejnosti; h. do mikrofónu; h. v rozhlase, v televízii; h. v mene všetkých autorov slovníka; ticho, ide h. riaditeľ
5. ((čo) o čom; ako) ▶ (o veciach, o javoch) stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom; syn. prezrádzať, svedčiť: obrazy hovoria o jeho talente; oblečenie hovorí o jej vkuse; činy hovoria za nás; mnoho faktov hovorí proti vám; to hovorí samo za seba; dôkazy hovorili presvedčivo; čísla hovorili jasnou rečou; hovoril z neho strach, zbabelosť jeho reči odhaľovali jeho vnútro; Slnkom ohorená krásna tvár nehovorila nič o pocitoch. [R. Jašík]
6.často vo vsuvke, ktorá zdôrazňuje platnosť výpovede: ako hovorím, bolo to tak; hovorím vám, je to to isté; trafená hus zagága, ako hovorí ľudová múdrosť; neos. je tu, ako sa hovorí, ako na jarmoku; Rozhodol som sa však pracovať od začiatku sám, na vlastnú päsť, ako sa hovorí. [P. Jaroš]
fraz. hovorí ako kniha al. hovorí, akoby z knihy čítal a) hovorí múdro b) hovorí plynule; expr. hovor, ako ti zobák narástol a) rozprávaj rodným jazykom b) nevyjadruj sa vyumelkovane, ale jednoducho; hovorí z neho víno/pálenka/alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti; hovoriť cez zuby/na pol úst a) neochotne komunikovať s ľuďmi b) nedbalo artikulovať; hovoriť do sveta/do vetra al. hovoriť, čo slina na jazyk prinesie/donesie rozprávať nepremyslené veci, tárať; hovoriť dve na tri rozprávať nezmysly, tárať; hovoriť k veci byť vecný; hovoriť na plné ústa vyjadrovať sa otvorene; hovoriť o niečom z luftu/ľuftu rozprávať bez rozmýšľania, bez prípravy; hovoriť od veci rozprávať o nepodstatnom; hovoriť popod nos a) hovoriť potichu b) hovoriť nezrozumiteľne; hovoriť v inotajoch nepriamo, zámerne nejasne sa vyjadrovať; hovoriť z cesty blúzniť; hovoriť z vysokého koňa rozprávať sa s niekým povýšene; mne to netreba hovoriť mne je to jasné; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; nedať si do niečoho hovoriť nedovoliť cudzí zásah; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný niečo urobiť; nič mi to nehovorí nič mi to nepripomína, nepoznám to; nič nehovoriace slová/frázy/gestá prázdne, neúprimné verbálne prejavy; o tom ani nehovoriac to je samozrejmé; škoda hovoriť! výraz rezignácie; to hovor starej Blažkovej neverím ti, táraš, hovoríš nezmysly; to nehovor ani zo žartu al. subšt. to nehovor ani zo srandy dúfam, že to nie je pravda, čo hovoríš; vám sa [to] ľahko hovorí ste v inej situácii ◘ parem. hovoriť striebro, mlčať zlato niekedy je lepšie mlčať ako hovoriť; nehovor hop, kým nepreskočíš al. kým si nepreskočil neteš sa predčasne; reči sa hovoria, [a] chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová
nehovoriac o predl. s L ▶ vyjadruje pripomenutie ďalej nekomentovaných súvislostí, vlastností; syn. nevraviac o: je statočný, nehovoriac o iných jeho vlastnostiach; Chutilo mu aj solené mäso, nehovoriac o víne. [V. Krupa]; opak. hovorievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 4, 6povedať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrťspozorovaťzbadaťpobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenilvšimnúť siprísť na niečopostrehnúťobjaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazízastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výbornépovedaťkniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

p. aj zistiť


pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrejpokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovinazvať: ulicu nazvali po známom básnikoviprezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkomkniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvaťoznačiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menomotitulovať: otituloval ho veľkomožným pánomosloviť: Ako vás mám osloviť?povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná panivyhlásiť: vyhlásili ho za zradcuzastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


povedať2 p. hovoriť 1


predniesť 1. mať prejav k väčšiemu publiku • povedať (verejne): predniesť referát; predniesť, povedať slávnostný prejav

2. umelecky (slovne al. hudobne) stvárniť pred publikom: predniesť úryvok prózy, predniesť Suchoňovu skladbuzarecitovať (báseň) • predviesť (hudobné dielo) • zaspievať (pieseň) • odriecť (mechanicky predniesť): odriecť úlohu naspamäťreprodukovať (predniesť hudobné dielo): ťažkú pasáž huslista reprodukoval brilantne

3. p. predložiť 1


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hovoriť, -í, -ia nedok.

1. (čo, o kom, o čom i bezpredm.) vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: h. ticho, hlasno, úprimne, priamo; h. (po) slovensky; h. o svojich priateľoch, skúsenostiach; h. pravdu; Reči sa hovoria, chlieb sa je. (prísl.); pren. príslovie, porekadlo hovorí hovorí sa v ňom; Čítali oznámenie, ktoré hovorí, že ich syn bol vyznamenaný (Fig.) v ktorom bolo napísané; pren. bás. nech hovoria zbrane nech sa spor rozhodne bojom, zbraňami; h. od srdca, zo srdca, z duše úprimne; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; h. zo sna rozprávať v spánku; h. k veci (v diskusii) v súhlase s témou, vecne; h. do sveta, do vetra tárať; hovor. h. dve na tri nezmysly, tárať; h. niekomu po srsti po vôli, po chuti; h. si popod nos potichu, nezrozumiteľne; v knihe sa hovorí píše; zlé jazyky hovoria nepriaznivci zlomyseľne rozprávajú; hovor. svet hovorí ľudia rozprávajú; hovorí sa neos. ľudia vravia, povráva sa; ako sa hovorí, ako hovorím, hovorím (vám) vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa

nehovoriac o tom o tom sa ani nezmieňujem; škoda hovoriť! je zbytočné to spomínať; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; nám (mne) to netreba hovoriť nám (mne) je vec jasná; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý, zachová vec v tajnosti; hovorí z neho víno (alkohol) rozpráva v opilosti;

2. (o kom, o čom, čo i bezpredm.) rozprávať ako rečník, mať prejav, rečniť: Začal chápať, že to, čo kaplán Létay hovorí o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. (Urb.) Žúrik hovoril štvrtú reč. (Vaj.) Jeho postavili hovoriť menom stolice. (Škult.)

3. (komu, čomu ako) nazývať, menovať, volať niekoho, niečo nejako: Hovorte mi sváko! — Bíreši si hovoria dnes deputátnici. (Laz.); hovor. tomu sa hovorí tak a tak; tomu sa hovorí šťastie to je (bolo) šťastie;

4. (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: fakty, číslice, dôkazy hovoria presvedčivo, že...; jeho oči hovorili, výraz jeho tváre hovoril (Vaj.) pohľad, zrak, výraz tváre prezrádzal;

opak. hovorievať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 povedať


povedať, povie, povedia, rozk. povedz dok.

1. (čo) vyjadriť rečou, vysloviť niečo: p. vetu, p. niekoľko slov, p. pravdu, svoju mienku, p. svoje meno; hovor. nepovedať ani (pol) slova, ani á ani celkom nič; nepovedať zlého, krivého slova nikomu nič urážlivého; p. čo-to, slovko-dve málo; p. niekomu svoje svoju mienku; p. si niečo pre seba potichu; p. niekomu niečo do očí otvorene, priamo; p. niečo bez okolkov, bez obalu, hovor. po lopate, z mosta do prosta, na celé (plné) ústa otvorene, priamo; p. niekomu do duše dôrazne upozorniť na niečo; p. niekomu niečo po slovensky, pren. a) zrozumiteľne, b) nezaobalene, priamo; mrzko mu povedal (Taj.) použil hrubý výraz, zahrešil; p. niečo na pol úst, cez zuby, cez plece nedbalo, neochotne; p. niečo len tak nezáväzne; „Čo mu je, keby ja vedel!“ trápil sa otec. „A ja ti nepoviem. To sa nezverí taký pán“ (Kuk.) ja neviem, neviem ti povedať. Skvostné to bolo, no čo ti mám povedať, úchvatné (Bedn.) nenachádzam vhodný výraz, neviem to ani vyjadriť. Čo je život? Ťažko povedať (Švant.) nevie sa presne, nedá sa presne definovať. Vám sa to ľahko povie (Urbk.) pre vás to nie je problémom; povedal by som, poviem rovno, poviem ako je, to vám (ti) poviem; úprimne povedané, lepšie povedané, stručne povedané vsuvky, vložky na zdôraznenie al. hodnotenie obsahu výpovede al. na oživenie reči

nemá čo p. (o osobách) nevie, nemá vhodné argumenty; to (niečo) nám nemá čo p. (o veciach) nemá pre nás význam, nie je dôležité; majú (nemajú) si čo p. majú (nemajú) spoločné záujmy, sú (nie sú) si blízki; p. veľké slovo vysloviť niečo závažného; p. rozhodné slovo rozhodnúť o niečom; p. posledné slovo zaujať definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počúvajú nepríjemnú pravdu o sebe; nedá (dá) si p. nedá (dá) sa presvedčiť, je (nie je) tvrdohlavý; netreba mu dva razy p. je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; kto by to bol povedal nik to netušil, nepredvídal, nik sa nenazdal; čo na to povieš? akú mienku máš o tom?; ani by som nepovedal nie je to celkom tak; (robiť niečo) len aby sa nepovedalo povrchne, neporiadne;

2. (čo) predniesť: p. básničku, p. reč; p. prípitok (Taj.);

3. hovor. (komu, čomu ako) nazvať, pomenovať niekoho al. niečo nejako: Tonkovi povedia pán, a tebe týkajú. (Tim.) Pán tajomník ... súdruh ... nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať (Laz.) ako vás osloviť.

4. (čo) určiť, stanoviť: p. cenu; Žatva je taká robota, že nemôžeš povedať deň a hodinu, kedy s ňou začať. (Laz.)

5. (čo na koho) prezradiť; obviniť niekoho z niečoho: Zlodej na zlodeja nepovie. (prísl.) Marka to urobila a povedala na mňa. (Taj.) Ja som nepovedal na nikoho. (Kuk.);

nedok. k 1-3, 5 hovoriť


povedať2, -á, -ajú nedok. kraj. (čo) hovoriť, vravieť: Povedám vám, nijakých hlúpostí nerobte! (Podj.) A žriebä aby si mi opatrila, to ti povedám! (Vans.) U nás povedajú, že z peknej misky sa nenaješ, keď je prázdna. (Taj.)

Morfologický analyzátor

povedať dokonavé sloveso
(ja) poviem VKdsa+; (ty) povieš VKdsb+; (on, ona, ono) povie VKdsc+; (my) povieme VKdpa+; (vy) poviete VKdpb+; (oni, ony) povedia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) povedal VLdsam+; (ona) povedala VLdsaf+; (ono) povedalo VLdsan+; (oni, ony) povedali VLdpah+;
(ty) povedz! VMdsb+; (my) povedzme! VMdpa+; (vy) povedzte! VMdpb+;
(nejako) povediac VHd+;
powedať_1 powedať powedať_2 powedať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor