Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povedať -vie -vedia -vedz! dok.

1. vyjadriť slovami, rečou: p. pravdu, svoj názor; p-dz, čo si včera robil; ako sa to p-ie po anglicky? ťažko p., čo mu vlastne je;

pren. srdce mu p-lo, že je to ona

2. vysloviť názor, zaujať stanovisko: čo na to p-š (ako odborník)?

3. predniesť (význ. 1): p. prípitok, reč

4. prezradiť (význ. 1): p-l to na mňa otcovi

5. určiť, stanoviť: p. cenu

6. p. si dohovoriť sa, dohodnúť sa: p-li si, že pôjdu spolu

7. pomenovať, nazvať: prvý raz mu p-l: otec

8. hovor. expr. (ne)p-dz(te)! v plat. čast. nadväzuje na kontext a vyj. prekvapenie: nep-dz, už je doma?

● urobil to, len aby sa nep-lo povrchne, naoko; nep-l ani pol slova celkom nič; p. niekomu niečo do očí priamo, otvorene; p. niečo na pol úst, cez zuby nedbanlivo, neochotne; nikdy by som to o tebe nebol p-l nečakal som to od teba; p. posledné slovo definitívne sa rozhodnúť; ani by som nep-l nemyslím, že je to tak; dať si p. uznať; nemať čo p. nemať argumenty; nemajú si čo p. nemajú spoločné záujmy; čo nep-te! výraz prekvapenia; p. niečo po lopate priamo; p-dz pravdu, prebiješ si hlavu pravda sa ťažko presadzuje

povedať -vie -vedia povedz! -vedal -vediac -vedaný -vedanie dok.

hovoriť -rí -ria hovor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (ako; ø) ▶ vyjadrovať myšlienky artikulovanou rečou; syn. rozprávať: h. nahlas, potichu, zreteľne; h. úprimne, rozumne, presvedčivo; h. po slovensky; dieťa začína h.; žiaci sa učia h. spisovne; hovorí povýšene; hovorí zo srdca, z duše úprimne; hovorí niekoľkými jazykmi ovláda; hovorí s cudzím prízvukom; často hovoril zo sna; hovorenie robí chorému problémy; Vzniká obava, že raz v slabej chvíli začne hovoriť. [J. Papp] prezradí niečo utajené; neos. Vždy, keď sa v hrdle kvapka slzy vzprieči, vždy sa nám ťažko hovorí. [M. Rúfus]
2. ((komu) čo; o kom, o čom (s kým); ø) ▶ rečou dávať na vedomie; syn. rozprávať, vravieť; op. mlčať: h. (niekomu) pravdu, nezmysly; h. o problémoch, o politike; kedy môžem s vami h.?; často hovorí o deťoch; hovorí sa, že... ľudia vravia, povráva sa; v článku sa hovorí, že...; prečo nič nehovoríš?; nehovor!; dlho so mnou o tom hovoril; Hrozilo mu, že ho oblečú do zeleného mundúra, ale hovoril si: čím skôr, tým lepšie. [D. Dušek]
3. (čo) ▶ vyslovovať svoju mienku; syn. vravieť: čo na to hovoríš?; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; neos. hovorilo sa o ňom ako o povýšeneckom človeku
4. ▶ mať prejav (ako rečník a pod.); syn. rečniť: h. na verejnosti; h. do mikrofónu; h. v rozhlase, v televízii; h. v mene všetkých autorov slovníka; ticho, ide h. riaditeľ
5. ((čo) o čom; ako) ▶ (o veciach, o javoch) stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom; syn. prezrádzať, svedčiť: obrazy hovoria o jeho talente; oblečenie hovorí o jej vkuse; činy hovoria za nás; mnoho faktov hovorí proti vám; to hovorí samo za seba; dôkazy hovorili presvedčivo; čísla hovorili jasnou rečou; hovoril z neho strach, zbabelosť jeho reči odhaľovali jeho vnútro; Slnkom ohorená krásna tvár nehovorila nič o pocitoch. [R. Jašík]
6. ▶ často vo vsuvke, ktorá zdôrazňuje platnosť výpovede: ako hovorím, bolo to tak; hovorím vám, je to to isté; trafená hus zagága, ako hovorí ľudová múdrosť; neos. je tu, ako sa hovorí, ako na jarmoku; Rozhodol som sa však pracovať od začiatku sám, na vlastnú päsť, ako sa hovorí. [P. Jaroš]
◘ fraz. hovorí ako kniha al. hovorí, akoby z knihy čítal a) hovorí múdro b) hovorí plynule; expr. hovor, ako ti zobák narástol a) rozprávaj rodným jazykom b) nevyjadruj sa vyumelkovane, ale jednoducho; hovorí z neho víno/pálenka/alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti; hovoriť cez zuby/na pol úst a) neochotne komunikovať s ľuďmi b) nedbalo artikulovať; hovoriť do sveta/do vetra al. hovoriť, čo slina na jazyk prinesie/donesie rozprávať nepremyslené veci, tárať; hovoriť dve na tri rozprávať nezmysly, tárať; hovoriť k veci byť vecný; hovoriť na plné ústa vyjadrovať sa otvorene; hovoriť o niečom z luftu/ľuftu rozprávať bez rozmýšľania, bez prípravy; hovoriť od veci rozprávať o nepodstatnom; hovoriť popod nos a) hovoriť potichu b) hovoriť nezrozumiteľne; hovoriť v inotajoch nepriamo, zámerne nejasne sa vyjadrovať; hovoriť z cesty blúzniť; hovoriť z vysokého koňa rozprávať sa s niekým povýšene; mne to netreba hovoriť mne je to jasné; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; nedať si do niečoho hovoriť nedovoliť cudzí zásah; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný niečo urobiť; nič mi to nehovorí nič mi to nepripomína, nepoznám to; nič nehovoriace slová/frázy/gestá prázdne, neúprimné verbálne prejavy; o tom ani nehovoriac to je samozrejmé; škoda hovoriť! výraz rezignácie; to hovor starej Blažkovej neverím ti, táraš, hovoríš nezmysly; to nehovor ani zo žartu al. subšt. to nehovor ani zo srandy dúfam, že to nie je pravda, čo hovoríš; vám sa [to] ľahko hovorí ste v inej situácii ◘ parem. hovoriť striebro, mlčať zlato niekedy je lepšie mlčať ako hovoriť; nehovor hop, kým nepreskočíš al. kým si nepreskočil neteš sa predčasne; reči sa hovoria, [a] chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová
▷ nehovoriac o predl. s L ▶ vyjadruje pripomenutie ďalej nekomentovaných súvislostí, vlastností; syn. nevraviac o: je statočný, nehovoriac o iných jeho vlastnostiach; Chutilo mu aj solené mäso, nehovoriac o víne. [V. Krupa]; opak. hovorievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 4, 6 ↗ povedať

hovoriť, -í, -ia nedok.

1. (čo, o kom, o čom i bezpredm.) vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: h. ticho, hlasno, úprimne, priamo; h. (po) slovensky; h. o svojich priateľoch, skúsenostiach; h. pravdu; Reči sa hovoria, chlieb sa je. (prísl.); pren. príslovie, porekadlo hovorí hovorí sa v ňom; Čítali oznámenie, ktoré hovorí, že ich syn bol vyznamenaný (Fig.) v ktorom bolo napísané; pren. bás. nech hovoria zbrane nech sa spor rozhodne bojom, zbraňami; h. od srdca, zo srdca, z duše úprimne; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; h. zo sna rozprávať v spánku; h. k veci (v diskusii) v súhlase s témou, vecne; h. do sveta, do vetra tárať; hovor. h. dve na tri nezmysly, tárať; h. niekomu po srsti po vôli, po chuti; h. si popod nos potichu, nezrozumiteľne; v knihe sa hovorí píše; zlé jazyky hovoria nepriaznivci zlomyseľne rozprávajú; hovor. svet hovorí ľudia rozprávajú; hovorí sa neos. ľudia vravia, povráva sa; ako sa hovorí, ako hovorím, hovorím (vám) vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa

● nehovoriac o tom o tom sa ani nezmieňujem; škoda hovoriť! je zbytočné to spomínať; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; nám (mne) to netreba hovoriť nám (mne) je vec jasná; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý, zachová vec v tajnosti; hovorí z neho víno (alkohol) rozpráva v opilosti;

2. (o kom, o čom, čo i bezpredm.) rozprávať ako rečník, mať prejav, rečniť: Začal chápať, že to, čo kaplán Létay hovorí o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. (Urb.) Žúrik hovoril štvrtú reč. (Vaj.) Jeho postavili hovoriť menom stolice. (Škult.)

3. (komu, čomu ako) nazývať, menovať, volať niekoho, niečo nejako: Hovorte mi sváko! — Bíreši si hovoria dnes deputátnici. (Laz.); hovor. tomu sa hovorí tak a tak; tomu sa hovorí šťastie to je (bolo) šťastie;

4. (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: fakty, číslice, dôkazy hovoria presvedčivo, že...; jeho oči hovorili, výraz jeho tváre hovoril (Vaj.) pohľad, zrak, výraz tváre prezrádzal;

opak. hovorievať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 povedať

povedať, povie, povedia, rozk. povedz dok.

1. (čo) vyjadriť rečou, vysloviť niečo: p. vetu, p. niekoľko slov, p. pravdu, svoju mienku, p. svoje meno; hovor. nepovedať ani (pol) slova, ani á ani bé celkom nič; nepovedať zlého, krivého slova nikomu nič urážlivého; p. čo-to, slovko-dve málo; p. niekomu svoje svoju mienku; p. si niečo pre seba potichu; p. niekomu niečo do očí otvorene, priamo; p. niečo bez okolkov, bez obalu, hovor. po lopate, z mosta do prosta, na celé (plné) ústa otvorene, priamo; p. niekomu do duše dôrazne upozorniť na niečo; p. niekomu niečo po slovensky, pren. a) zrozumiteľne, b) nezaobalene, priamo; mrzko mu povedal (Taj.) použil hrubý výraz, zahrešil; p. niečo na pol úst, cez zuby, cez plece nedbalo, neochotne; p. niečo len tak nezáväzne; „Čo mu je, keby ja vedel!“ trápil sa otec. „A ja ti nepoviem. To sa nezverí taký pán“ (Kuk.) ja neviem, neviem ti povedať. Skvostné to bolo, no čo ti mám povedať, úchvatné (Bedn.) nenachádzam vhodný výraz, neviem to ani vyjadriť. Čo je život? Ťažko povedať (Švant.) nevie sa presne, nedá sa presne definovať. Vám sa to ľahko povie (Urbk.) pre vás to nie je problémom; povedal by som, poviem rovno, poviem ako je, to vám (ti) poviem; úprimne povedané, lepšie povedané, stručne povedané vsuvky, vložky na zdôraznenie al. hodnotenie obsahu výpovede al. na oživenie reči

● nemá čo p. (o osobách) nevie, nemá vhodné argumenty; to (niečo) nám nemá čo p. (o veciach) nemá pre nás význam, nie je dôležité; majú (nemajú) si čo p. majú (nemajú) spoločné záujmy, sú (nie sú) si blízki; p. veľké slovo vysloviť niečo závažného; p. rozhodné slovo rozhodnúť o niečom; p. posledné slovo zaujať definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počúvajú nepríjemnú pravdu o sebe; nedá (dá) si p. nedá (dá) sa presvedčiť, je (nie je) tvrdohlavý; netreba mu dva razy p. je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; kto by to bol povedal nik to netušil, nepredvídal, nik sa nenazdal; čo na to povieš? akú mienku máš o tom?; ani by som nepovedal nie je to celkom tak; (robiť niečo) len aby sa nepovedalo povrchne, neporiadne;

2. (čo) predniesť: p. básničku, p. reč; p. prípitok (Taj.);

3. hovor. (komu, čomu ako) nazvať, pomenovať niekoho al. niečo nejako: Tonkovi povedia pán, a tebe týkajú. (Tim.) Pán tajomník ... súdruh ... nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať (Laz.) ako vás osloviť.

4. (čo) určiť, stanoviť: p. cenu; Žatva je taká robota, že nemôžeš povedať deň a hodinu, kedy s ňou začať. (Laz.)

5. (čo na koho) prezradiť; obviniť niekoho z niečoho: Zlodej na zlodeja nepovie. (prísl.) Marka to urobila a povedala na mňa. (Taj.) Ja som nepovedal na nikoho. (Kuk.);

nedok. k 1-3, 5 hovoriť

povedať², -á, -ajú nedok. kraj. (čo) hovoriť, vravieť: Povedám vám, nijakých hlúpostí nerobte! (Podj.) A žriebä aby si mi opatrila, to ti povedám! (Vans.) U nás povedajú, že z peknej misky sa nenaješ, keď je prázdna. (Taj.)

pódač p. povedať

pódať p. povedať

pojdať p. povedať

povedať dok. (pédac, pódač, pojdat, povedzec, povedziť, poviedaťi, povieďet, poviesc)
1. csl vyjadriť slovami, rečou: Som ja̋ veru ftedi počúvala, kedi ďecko prvuo slovo povie (Žaškov DK); Nazdám sa, že som pozabula poviedaťi o mädňíku (Čelovce MK); Mahól si to aj apovi pódač (Mokrá Lúka REV); Ždi ťi sťem pédať, prečo si mi vráťela té cvernki?! (Čičmany ŽIL); Ale čo mi manka povedzá, ked já príndem domo! (Ružindol TRN); Neš mám povieďet hlúposť, rači budu ťicho (Skalica); To śe ňeda poviesc, jaka to bula fajnota (Nemešany LVO); I haňbi śe, i ňesce povedzec (Fintice PRE); No a mi še teraz radziľi, že co povime (Brezina TRB); To ňemoš povedziť, jag češko bulo (Porúbka SOB)
F. povidat neco po u̯opace (Kuchyňa MAL), z odž do oč povedzec (Sobrance) - priamo, otvorene; šetko povedau̯ po prauďe (Stožok ZVO) - pravdivo, verne; ten vám pravuo slovo ňepovie (Detva ZVO) - klame; poveda_do duši (Rim. Píla RS) - dohovárať, napomínať niekoho; povedať na parádu (Semerovo HUR), povedzec na figľe (Záhradné PRE) - žartom, žartovne; to ťi nepovím (Brodské SKA) - neviem to; ňepoviédal aňi tak, aňi ináč (Bošáca TRČ) - nevyjadril sa; ňepovedať aňi pou̯ slova (Košťany n. Tur. MAR) - mlčať; korhel a dzeci najskvór pravdu poveďá (Bošáca TRČ) - sú najúprimnejší
2. vysloviť názor, zaujať stanovisko: To bi mau̯ hriech povedať, že bi boľi kriuďiľi robotňíkom (Ležiachov MAR); Starejší zaďakovau̯ a poton poviedaľi, žebi to rozďeľiu̯ (Lišov KRU); Ja ver muožem poviedaťi dúverňe, že tej miešanke male chutňejšuo miasko (Čelovce MK); Povedzte tomu chalanovi, nech ide domom (Lubina NMV); Tá pani povedzeli, že nechodz, no manka išli (Ružindol TRN); Oni pojdali, že nikedi sa já neopijem (Jur p. Brat. BRA); No aľe povice sami, či to na užitog, abo na chorosc (V. Kazimír TRB)
F. povedať svoje (Košťany n. Tur. MAR), preca som jej len poviedala svoje (Hliník n. Hron. NB), poveda_ci svojo (Rim. Píla RS), ja mu povedzel svojo (Dl. Lúka BAR) - svoju mienku; povedať si do strmeňa (Sliače RUŽ) - riadne sa povadiť, vynadať si; povesc slovo! (Solivar PRE) - rozhodni sa!
3. určiť, stanoviť: Nuž ale, on povedá, že dva metre (Stankovany RUŽ); V máji, lebo tag bolo povedanuo, že ket volachto šes mesiece vidrží na fronťe, má dostáťi štrnác dňi dovolenku (Sebechleby KRU); Mál som, povién, desad hektáróf (Hor. Súča TRČ); Každí, pravda, si poví višú cenu, abi mal š čoho spúščat (Biely Kostol TRN); Že toho je moc (dlhov), tolko a tolko povidali mu cí ludé (Jablonové MAL)
4. prezradiť, vyzradiť niečo; spôsobiť, že niečo vyjde najavo: A ke_to povedaľi na takieho chudáka, nu veru sä aňi takí ňekceu̯ priznať (Žaškov DK); A choďiu̯ k ňej každí večer a ňekceu̯ poviedať skäďe je a ako sa vou̯á (Podkonice BB); Či sa stretľi, či sa minuľi, to nám už ňepoviedau̯ (Lešť MK)
5. zaumieniť si, predsavziať si, rozhodnúť sa: A tak som si povedala, že ja sa veru ňebuďem ňičoho báť! (Lapáš NIT); Povidau̯ sem si, že tam robit nebudem (Záh. Ves MAL)
F. nedá si povedat (Lukáčovce HLO) - je tvrdohlavý
6. neos. nazvať, pomenovať niekoho, niečo: Aľe uš keď bola pri ťesťinej, sä povie, ňevesta (Žaškov DK); To sa kedisi povedalo koncoví drop (Vrbie RUŽ); U náz varíme čuški a volaďe povedia hádzané haluški (V. Maňa VRB); Na prieloch sa to u nás povie (Podmanín PB); Fčil to poviedzá kamenolom (Dúbravka BRA); Ket o dajaki tidzeň oraľi druhi ras, to še povedzelo, že odvracaju (Brezina TRB)
7. ako vsuvka, vložka na zdôraznenie al. hodnotenie obsahu výpovede al. na oživenie reči: Zima nám bolo, oza̋balo aňi povedať (Záskalie DK); A mali zme, ako to mám poedať, mali zme takieho samca, čo velmi klal luďí, mrchavieho (Kráľ. Lehota LM); A mojon ďectve, čo vá_móžem poviedať, prú boli tuná meďveďe (Kľak NB); Aľe to bou̯ dobrí chliep s tej pece pekárskej, bou̯, to vám povien, že bou̯ (Devičie KRU); Ako zmo povedali, edon rubár virúbal dva-tri metri (Mikolčany REV); Ščúl čo vám povím, mojá manka chodzili drápat pérí (Ružindol TRN); Tá teda je hrube rozumná, to sa mosí povedať (Lapáš NIT); źimno jak fras, ja ci povim, že hej (Babin Potok SAB)

povedať nedok. (pódač, povedívač) hovoriť, vravieť: No a ako povedám, roďilo sä ftedi, ke_to prišlo a šäk, šetkím na očoch (Žaškov DK); Vždi povedaľi, že táto kaplnka, že to bola kľemba ťiež muruvaná navrchu (Ležiachov MAR); Podlä toho ako starí lude pódajú, Ratkovú tak zašäli volač (Ratková REV); A tak jak ťi povidám, ci páňi šeci mi to poposíu̯ali (Kúty SKA); Povedaju ľudze: Hvalabohu, že še dokončel a že to budze, to panboh pomožu (Kokšov-Bakša KOŠ); povedávať opak.: Ždi som povedávala, že oňi ňeveďá, kedi ňeďeľa, kedi robotní ďeň (Breza NÁM); Stará mač naveki povedívali, eš dakodi buli aj na našom vidžiaku vlci (Sása REV)

povedzeť, povedziť p. povedať

poviedať, poviedeť p. povedať

poviesť p. povedať

povedať [-ve-, -vie-, -ví-], povedovať ndk
1. čo (o kom, o čom), komu, pred kým vyjadrovať myšlienky slovami, vyslovovať niečo, hovoriť: to wam powedugeme, zebi ste tata nechodyly (TRENČÍN 1584); on praffdu nepoweda Filip, ze sme ho nawedly (TRLINOK 1652); mager na Studniczkach, o kterem powedugu, žebi bil potrebny (ŽILINA 1700); Drdaka a žena geho budu wedietyi o tegto weczj powiedaty lepssie (KRUPINA 1722); (doktor Malleter) lyem to powedowal, abi ssi na sswogo zdrawe dobre merkowala (LEVOČA 1748); ténto gest syn wáss, o kterém wy powidáte, že slepy sa narodil? (KB 1756); naposledi, abi sem rec mogu dokonal, slisste, co powida Pismo swate o Lotowy patriarchowy (MS 1758) píše; lyžieš a nepravdu povieš (PV 1761-81); nam naši pani hrozili, aby sme pred tymi deputatmi poveduvali, že sa ne naše hory, ale že sa panske (PRIBYLINA 1781 LP); nepovidaj, Betka, matyeri, ze som tya ja hladal v komorj (KC 1791)
L. neos (ako) povedajú, povedujú, povedá sa ľudia vravia, hovorí sa, povráva sa: y akštayn gakowesy gest gumy, yako powedagj (KoB 1666); s tjm wrchom riglom yde chotar bučžjansky, ačž na jamy, kde bywal, yak powedugu, dub obsypany chotarny (ZVOLEN 1616); refertur: powjdagú; proditur: powjdá sa; (KS 1763); vsuvky zdôrazňujúce platnosť výpovede: slowem zkratka powedam, že wsseci lide na zemi wichwalowali Boha (MS 1749); protož, powjdám wám, žeby ste starostliwy nebywali v žiwote wassém (KB 1756)
F. p. do očí, v oči čo komu otvorene, priamo hovoriť niekomu niečo: gesliže ti, kmotre, s kmotru takj neprindess, do ocžy ti to powidam, ze sselma budess (SNS 1786); Gesnerus w oči mu (Lutherovi) poweda, že žadneg stidliwosti neňj w geho ústách (PP 1734);
2. práv čo proti komu, o čo vypovedať, vyhlasovať niečo o niečom, proti niekomu: predmenovaná J. (Katarína Suržena) predgmenowanému A. (Danielovi Sulcovi) pred sudom w obczy gestit powedala, že nesprawedlywe poweda, totižto ffalessne poweda (P. ĽUPČA 1698); poweda y to fatens, ze ho strach prechadza mnohokraty, gakowie kliadbi, latya, wikonawa Juda (KRUPINA 1726); nech se žádny nezabjgá, kdiby geden proty nemu powjdal swedek (KB 1757)
3. čo (čím) označovať, nazývať niečo niečím: twug mus, selma, preco moge meso czapinu powida SPIŠ 1716
4. čo na koho, koho prezrádzať, vyzrádzať niečo na niekoho, obviňovať niekoho z niečoho: prečuo na mna powedugess, že som tya ga wipalil? (TURIEC 1672); pane bratre, wed ony was nepowedugu, že by ste wy lihaly (LACLAVÁ 1686); (Katarína Kočanka) oznamila, kdy na nyu poweduwaly, že dietya dala psom zest, žeby dietya za žleb do stagnye položila (ORAVA 1740); povidagj lidj na mne, ze ga chodim k Mariandle, panbuch mne zachoveg, negsu ga takovej (KC 1791); -ávať frekv k 1: wi y to fatens, že penize požjčzawal Jankovits Mikloš, ale powedawal, že panske boly (JASENICA 1704); (Renait) k Hadixe pricházajíc povedával, že s ňím všecká práca jest zúfaná (BR 1785)

povedať [-v(i)eda-, -vede-, -vedze-] dk
1. čo komu (pred kým, o čom) vyjadriť myšlienky slovami, vysloviť niečo: ted powiez przed dobrymi lidmi, czo sem ja tobie gesstie dluzen ty statky, czož sem od tebe kupil (ŽK 1489); ya gineho zhola nicz newim powedet, toliko sem chodiwal hore tu dolinu, widal sem, že Domanižanie wapenicze pod tim wrchom paliwaly (V. ZÁLUŽIE 1617-19) nemám čo dodať; pak-ly se skaupe zachowass, nicz nepowiem, to giste mass (BELÁ 1641); zaiste prw prawdu wam radčeg powgem, že uss takoweho krale na tomto swete neni (MS 1758); posilam Stefka Jana, ga sem mu powedzel, abi sebe na cestu wzal, co se keltowac budze (BATIZOVCE 1760); jednému (šuhajovi) sem ruku dala a druhému žial, tretímu sem poviedala, že nepuojdem zaň (PV 1770-90)
L. ako som povedal; aby som tak povedal; chcem povedať vsuvky zdôrazňujúce výpoveď: až do wečera, gak gsem poweďel, po brehu postáwagíc od mora ňeodcházal; olowo twé, abych tak powedel, premeňowat sa bude na naglepssé zlato (BlR 18. st) bez teba žiťi, posluchňi jako prvňá, tak aj posledná, sama, chcem povedať, v srdci mojém ani ňechcem, ani ňemúžem (BR 1785);
F. p. do očí, v oči čo komu priamo, otvorene vysloviť niečo pred niekým: ga gemu (židovi) do očy powedel (L. MIKULÁŠ 1775); ay pred Gich Milosty pani to tobe w očzj powiem (PÚCHOV 1610); p. do vetra neuvážene, nerozvážne, ľahkovážne vysloviť niečo: za toto wiznanj ty se nemas stideti, nemas to gen tak powedeti do wetra (UD 1775) poweď prawdu, prebigú ti hlawu (BA 1789) neradno hovoriť pravdu
2. práv vypovedať, vyhlasovať niečo:
L. p. pod prísahou formálne potvrdiť pravdivosť výpovede pred súdom pod sankciou trestného stíhania: prosime Waszu Milost, ze toho czloueka, czie bila rucznice, aby raczili ste ho pozwati, zebi pouedal pod prysahou, koliko ho stala ta rucznicze (SÁSA 1573)
3. koho, čo nazvať, pomenovať niekoho al. niečo nejako, menovite uviesť, vymenovať: raczte powedet gedneho z poddanich nassych, kterzi by Wassi Milostty poddanym w czem vblyzily (KRASŇANY 1585); y wytcze gich bolo, ale (Ondrej z Leštia) gym gmena powedety nezna (B. ŠTIAVNICA 1613); zakázano jeszt nám z obetznéj bozskéj nauki troch bohóv, abo troch panóv povedatz (MCa 1750)
4. čo (na koho, ku komu) prezradiť, vyzradiť niečo (na niekoho): ucžen hned yssiel do domu Samueloweho powedet k geho manželkj (KRUPINA 1643); prissel geden leitnant zdola, ktery ssiel do Orawy samočtwrty, než gmena nechtel powedet (ŽILINA 1712); Bačinskj hajtman s Kurikom prsti geg (vdove) pressowali, aby penize powiedala (ORAVA 1735); opity Tyntyara opakowal: Powiem, powiem (KRUPINA 1737); edere nomen: méno poweďeti (KS 1763); žena na neho powedala, že geg owcu ukradol (PONIKY 1799)
5. komu do koho zahrešiť, zakliať: Dussičkowa z ust Andrassa Ivanovicza slissala, kdj lal swogeg žene, než w ten den Paulus Kussnier, slisausse to lata, že geg powedal do bohou a do Marie (VELIČNÁ 1724)

povedovať p. povedať